Excuses will always be there for you, opportunity won´t

29. júna 2015

Dlho som premýšľala nad týmto príspevkom. A až teraz som sa ho rozhodla publikovať. Teraz je ten správny čas. Je to trochu osobnejší článok. Možno ma trochu viac spoznáte a zistíte aká som. 
Som typ človeka, ktorý nemá príliš veľké sebavedomie. Vždy som obdivovala dievčatá aj niektoré svoje kamarátky ako dokážu mať také sebavedomie, napr. v puberte - usmiať sa na chalana, ktorý sa im páči, flirty, diskotéky, bozkávanie s cudzím chalanom atď. Zatiaľ čo ja som zvyčajne sedávala doma a len snívala. Väčšinou som sa trápila s mojou pleťou, radšej som bola doma, snažila som sa nejakým zázrakom vyliečiť pleť a schovávala som sa, aby nikto nevidel ako hrozne vyzerám. Až teraz prichádzam na to, že som neustálym kritizovaním samej seba o veľa momentov, zážitkov prišla. Nejde o diskotéky, ale hlavne o stretnutia s priateľmi, akcie, narodeniny, oslavy len kvôli tomu, že som sa bála ukázať, pretože som sa nemohla na seba pozrieť do zrkadla. A ani vo sne som nepremýšľala, že by ma mohol mať niekto skutočne rád takú aká som. Nehovorím, že občas nemávam teraz aj takéto dni, ale od kedy som spoznala Petiho (môjho priateľa) pozerám sa na svet, na seba trochu inak.
Začalo to všetko “detailom“, keď som si v druhom ročníku na strednej škole dala odstrániť šošovičku pri nose. Vadila mi, nepáčila sa mi, mala som pocit, že keď sa na mňa niekto pozrel, pozrel sa hlavne na moju veľkú šošovičku. Začalo sa presviedčanie hlavne ocina, aby som si mohla dať šošovičku natrvalo z tváre odstrániť. Mala som 16 rokov. Ani neviete akú radosť som mala, keď mi ocino tento môj “výmysel“ dovolil. Teraz, s odstupom času aj keď sa nad tým pousmejem ako som sa jedovala, plakala a vymýšľala tajný plán ako si ju odstránim som rada, že ju nemám. Necítila som sa s ňou dobre. Vadila mi. A chcela som sa páčiť. Veď viete ako sa človek cíti v puberte. 
Ani záujem chlapcom mi nezvýšilo sebavedomie, pretože stále som si kládla otázku, „čo na mne môže vidieť ?..bože nevidí ako hrozne vyzerám ?“..alebo som si zakaždým v mysli povedala..dobrý makeup som si kúpila, keď nevidí tú moju hroznú pleť. Za každým som mala nejakú “výhovorku“, prečo nie. Bola som na seba tvrdá a aj niekedy ešte stále som. Nedá sa získať sebavedomie behom minúty, hodiny, dňa, týždňa..Jednoducho sa to nedá. ALE dá sa začať mať rád sám seba. A keď mi začalo okolie hovoriť, že málo sa usmievam, stále som smutná alebo sa ma pýtali čo sa mi stalo...zamyslela som sa. Asi to tak fakt je keď mi to stále niekto povie, pripomenie.
Po štátniciach som sa zamyslela nad týmto všetkým a povedala som si, že to chcem zmeniť. Chcem sa mať rada taká aká som. Nie som dokonalá, ale som to ja. Iná nebudem. To čo nejde zmeniť, nezmením a to čo sa dá zlepšiť o to sa snažím zabojovať, aby som bola so sebou spokojná. Cvičím, usmievam sa, ľúbim a to ma napĺňa radosťou. Samozrejme mám dni aj keď si pofrflem alebo som najradšej doma, ale uvedomila som si, že tých na ktorých mi záleží ma berú taká aká som. Už sa netrápim nad kamarátmi, ktorých kedysi bolo veľa a teraz ich je len zopár. Mám skvelú rodinu, Petiho a nič viac ku šťastiu nepotrebujem. Okolie Vás väčšinou vníma takého ako sa cítite, čo z Vás vyžarujete. Keď ste šťastný ľudia to na Vás budú vidieť, nie len oni, ale aj vy a naopak. Láska k samému sebe je tá najdôležitejšia. Nepochybujte o sebe, majte sa radi, prijmite svoje ja také aké naozaj je.

8 komentárov

  1. Já upřímně nechápu, že máš o sobě takové pochyby. Nebo jako chápu, že lidi o sobě pochybujou, ale ty jsi naprosto nádherná, taková panenka. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Veľmi krásne to pásikové tričko, či svetrík :-) Veľmi ti to pristane :-)
    Dijoun&Klaudi

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Já miluju kombinaci modro, bílé a červené takže moc krásný outfit :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ta poslední fotka je krásná :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem Vám za komentár :)

© Zuzi Černická. Design by FCD.