Sebavedomie a sociálne siete

21. januára 2018

Je ráno. Nezvoní mi budím to znamená, že je víkend. Pritúlim sa k Petimu pod jeho horúcu perinu. Konečne je víkend, kedy sme doma - spolu. Ešte sa nám vstávať nechce. Takýchto rán nie je veľa, pretože zvyčajne sa buď prebúdzam sama alebo vstávame do práce a nie je čas na ležanie. Rozprávame sa, robíme si plán na víkend. Príde téma aj na obdobie kedy sme spolu len začínali chodiť. Počas toho obdobia som sa Petimu hanbila ukázať nenamaľovaná, vždy som musela byť upravená, navoňaná... Neverila som si, stále som o sebe pochybovala a pochybovala som aj o tom, či ma príjme takú aká som aj bez perfektného makeupu, oblečenia a učesaných vlasoch. Teraz tu ležím vedľa neho, nenamaľovaná, v strapatých vlasoch, v pyžame a cítim sa skvelo. Sebavedomie. Ťažký oriešok v mojom živote. Vždy o sebe pochybujem, ale našťastie nie až tak ako to bolo pred tým. Najmä keď som v spoločnosti medzi ľuďmi, ktorých nepoznám som neistá, ale už to tak neprežívam. Snažím sa brať samú seba takú, aká som. Som kritická k sebe samej, ale už to nejde až tak do extrémov ako kedysi, že som sa hanbila za svoj výzor. Som to ja a iná nebudem. Možno/Určite aj sociálne siete boli/sú dôvodom toho, že som sa stále podceňovala, porovnávala a bola len z toho nervózna so zlou náladou. Aj teraz príde občas takýto deň /priznám sa/, ale našťastie som už vyrovnanejšia..a silnejšia. Snažím sa byť najmä osobou – ženou, s ktorou som ja spokojná a zároveň, s ktorou je Peti spokojný.

Aj ty niekedy so sebou bojuješ a pociťuješ tlak zo sociálnych sietí?..pretože tam je každý dokonalý s lepšou tvárou, postavou, oblečením ako ty? Ako to riešiš?
Za fotky ďakujem mojej kamoške Moni, ktorá má vždy chuť ísť fotiť keď ju zavolám a splniť moju predstavu. Toto fotenie bol dokonca jej nápad a myslím, že sa vyplatil. Nebojte - nevymenila som môjho verného fotografa Petiho..aj ten je súčasťou môjho blogerského teamu ♥ Ten je moja najväčia podpora. ♥

10 komentárov

  1. Moc pekný outfit :) krásny kožuch

    OdpovedaťOdstrániť
  2. najskôr musím pochváliť fotky, pretože sú skutočne nádherné, ty na nich vyzeráš krásne a šťastne a skvele zachytávajú zimnú atmosféru :) a tvoje slová sú tiež pekné... ja síce to, že sociálne siete majú tendenciu tlačiť sebavedomie dolu, registrujem, ale nakoľko som si nikdy z týchto vecí nerobila veľkú hlavu a vždy som podporovala prirodzenosť, nejako extra to neriešim :)

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Sabča :) Veľmi si to vážim :) A aj som šťastná tak som rada, že to je aspoň trochu vidno /haha/.

      Odstrániť
  3. Veru máš čistú pravdu, treba sa zmieriť s tým, ako vyzeráme a prijať to! Ja som sa svojmu manželovi ukázala nenamaľovaná dosť skoro a vtedy som na to nejak extra nemyslela a ani neviem prečo... Asi preto, že keď sme sa zoznámili, nevedela som ani čo je Instagram :D No dnes mám tiež trochu mindráky z toho, aby ma niekto videl nenamaľovanú, ale vlastne mi je to jedno, pokiaľ mám aspon obočie! Haha :D Ja žiadne obočie nemám, je veľmi svetlé, nepravidelné a riedke, takže sa hocikomu ukážem nenamalovana, ale aspon s upraveným obočkom :D A Instagramové dokonalosti, fotky, a tak veľmi neriešim... Ja sa snažím na to pozerať pozitívne, je to predsa sociálna sieť na širenie inspirácie a nepozerám na to tak, že sa niekto vystatuje...proste sa tam rada inšpirujem a zdielam aj ja svoje pozitivne a radostne momenty a fotky :)

    www.sinnamona.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Máš pravdu Simonka a ďakujem za komentár..ja sa na Instagram pozerám ako na inšpiráciu, ale zároveň to niekedy až moc riešim a porovnávam sa..za to sa niekedy hnevám sama na seba..

      Odstrániť
  4. Si krásna a je vidno, že na sebe pracuješ vidím to na tvojich príspevkoch :) Krásny článok, krásny outfit, krásna ty - myslím to vážne :) Čo sa týka ešte toho článku - ja mám bohužiaľ tiež stále problém zas ten, že sa veľmi obmedzujem v blogovaní - v tom v čom sa ukážem, v tom čo napíšem - pretože stále sa pozerám nato čo povedia druhí, a nech robím čokoľvek neviem sa tohto zlého pocitu/komplexu zbaviť, je to smutné, trápim sa nad tým stále, ... no stále čakám, že to nejakým spôsobom prejde, verím v to ... :)

    DEZIRÉ

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ti Dominika za komentár aj za povzbudenie :) Vážim si to :)..verím ti aj ja sa tak niekedy na veci pozerám, ale ty nemáš prečo. Máš skvelý blog a píšeš zaujímavé články..tak sa tým netráp, tých čo bavíš a majú ťa radi ostanú a budú ťa brať takú aká si :)

      Odstrániť

Ďakujem Vám za komentár :)

© Zuzi Černická. Design by FCD.