Tehotenský denník / test na tehu cukrovku

28. júna 2019

Odkedy som tehotná moje ráno začína väčšinou už okolo 5,00 hod. Kým je Peti ešte v siedmom nebi ja už neviem zaspať. Niekedy sú aj noci kedy má bábo v mojom brušku diskotéku a tak sa snažíme nájsť vzájomnú dohodu kedy obaja zaspíme. Ráno ešte pred tým ako sa začnem chystať do práce si čítam knihu alebo prezerám instagram, stránky pre bábo na rôzne inšpirácie. Okolo 6tej sa začínam chystať, pretože v týchto horúčavách sa snažím chodiť do práce skôr ako na 7,00 hod. Začínajú mi poobede opúchať nohy a tak bývam už väčšinou okolo 14,40 hod. doma.

Minulý týždeň som zvládla test na tehu cukrovku. Sestrička mi spravila peknú pamiatku v podobe modriny a keď som si v piatok bola po výsledky hneď ako som vstúpila ma spucovala, že si môžem za to sama, že som si slabo držala po odbere ruku, haha. 

Ale začnem pekne poporiadku ako to prebiehalo..

V utorok keď som išla na testy som bola nervózna, pretože odkedy som tehotná raňajkujem každé ráno a vedela som, že tak skoro vybavená nebudem keď som zbadala plnú čakáreň a nás /budúcich mamičiek/ bolo 4. Bábo sa mi v brušku kutralo, ale našťastie sme hneď po 2 mamičky išli dnu. Išlo to doslova ako na páse. Sadla som si na posteľ, vzala mi krv, zobrala mi vzorku moču a podala fľaštičku s drinkom so slovami „na zdravíčko“. Nebolo to odporné ako to opisujú baby na niektorých fórach, ale je pravda, že každý má iné chute. Na začiatku sa to dalo, ale ten koniec drinku som už pila nasilu a snažila som sa, aby to môj žalúdok prežil, haha. Predsa na lačný žalúdok vypiť /mala som pocit/ tonu cukru nebol veľmi príjemný pocit pre moje telo hoci ja milujem sladké. Následne som išla k doktorke, ktorá mi zmerala tlak a potom som si na 2 hodiny sadla do čakárne. Nesmela som sa presúvať, chodiť a keď som chcela ísť na wc, musela som klopnúť sestričke, aby o mne vedela. Plánovala som, že pôjde so mnou aj Peti, že na 2 hodiny pôjdem domov a potom prídem, ale musela som tam ostať. Začiatok bol fajn, zle mi nebolo. Zmena prišla po cca 30 min. keď som si nevedela nájsť polohu na sedenie a prišla na mňa neskutočná únava. Bábo bolo aktívne čo sa ani nečudujem po tom nápoji a ja som sa snažila nemyslieť na čas. So sebou som mala aj knižku, ale vôbec som ju neotvorila. Medzi týmto všetkým som samozrejme počúvala rôzne diagnózy, choroby a príbehy ľudí v čakárni.

Presne keď bolo 9,00 hod. vyšla sestrička a zavolala si nás všetky mamičky dnu. Dala nám do ruky papierik a poslala na wc a potom sme zase prišli dnu s tým, že povedala buď čisté alebo počet krížikov, ktoré znamenali pozitívny test. Potom sme si zase posadali a začala nám brať krv. No a tu došlo k mojej modrine, pretože už pri tom vpichu som cítila, že niečo nie je ok. Neskutočne ma to zabolelo a po vybratí som cítila ako mi to v tým miestach riadne pulzuje. Držala som si to, ale márne. Krv som bola zaniesť do labáku a išla domov. Doma som sa po raňajkách rovno vykotila do postele už aj s mojou modrinou, ktorá sa začala čoraz viac podlievať a nafukovať. V tom momente mi bolo všetko jedno, pretože som bola tak neskutočne unavená, že som len letmo odpovedala na Petiho otázky a zaspala som.

Výsledky som mala v piatok a hneď po vstupe do čakárni ma sestrička vyhrešila, že čo to mám za pamiatku na ruke so slovami, že je to moja vina lebo som si určite slabo ranu držala a potom dala na to kabelku. Ako popravde mi bolo jedno čo mi hovorí, pretože na hádanie som nemala vôbec chuť. Bola som skôr nervózna ako dopadne výsledok a čakala kedy si ma doktorka zavolá.
Našťastie je všetko v poriadku a tehu cukrovku nemám - neskutočne mi odľahlo.
Zajtra mi začína 28tt a s ním už tretí trimester. Neskutočne to rýchlo uteká. Bábo sa vo veľkom pohybuje, kopcuje a s pribúdajúcimi vecičkami je to čoraz viac skutočné, že budeme rodičia. Zmenilo sa všetko od základov. Chute, názory, emócie, priority, pocity – skrátka všetko. A ešte jedna “podstatná“ vec, haha. Neviem sa dojesť jahôd, melónu a rajčín, haha.

Dúfam, že sa tu čoskoro znova vidíme.

1 komentár

  1. To som rada, že je všetko okej. A inak niektoré tie sestry, to sú fakt prípady... Neviem, kde to berú... Na druhej strane, ja v ich profesii by som možno tiež nemala konštantne super náladu. :D

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem Vám za komentár :)

© Zuzi Černická. Design by FCD.