March 2016

Sviatky sú za nami. Počas týchto dní som sa hlavne snažila oddychovať, a preto som neprispievala ani na blog. Len pár fotiek ste mohli nájsť tu. Túto Veľkú noc som trávila u Petiho na východe. Bolo to pre mňa niečo nové, ale oddýchli sme si, najedli sme sa  fakt tak na mesiac a včera po nekonečnej ceste sme po 7.hodinách prišli do Zvolena. Nášmu vlaku sa totiž pokazil rušeň a tak hodinu pred Zvolenom sme čakali pokým z Fiľakova nám dorazí druhý. Napriek všetkému bolo dobre. Ani neviem ako rýchlo tieto dni ubehli. Celkovo tento mesiac. Veď už len pár dní a už je tu apríl. Zároveň sú to posledné 3 dni ako len hnedovláska.

Počas mesiaca marec sme oslavovali meniny mojej mamky. Zachytila som jej zákusok počas pečenia a už mi stihla povedať, že mi nič neunikne. Snažím sa totiž veľa fotiť, aby som mala aj pre vás materiál na príspevky, ale zároveň skúšam fotenie na manuál vo forme “pokus-omyl“. Myslela som si, že fotenie je malina a dokáže to každý, ale kvalitné fotky je už trochu ťažší oriešok..preto premýšľam nad nejakým kurzom na môj nikon.

Jedenie, jedenie a stále len jedenie. A tie dobroty čo sme mali v nedeľu u Petiho som radšej nefotila lebo by sa Vám len slinky zbiehali. Mala by som asi začať diétu. Ani moja mamka ma nešetrila. Tieto “drevorúbačské toasty“ zbožňujem a jedla by som ich hoc aj každé ráno. V tento mesiac Peti robil 1.x proteínové tyčinky. Neboli zlé, ale napriek tomu sa čokolády nevzdám. Zdravá strava asi nie je pre mňa.

Tieto fotky mali byť súčasťou outfitpostu, ale nemala som z toho outfitu taký “wau pocit“, že by som sa s ním chcela s Vami podeliť. Snažím sa viac uvoľniť počas fotenia aj keď to nie je jednoduché. Vyhľadávam skôr “zašité“ uličky, pretože nemám rada pohľady a veľa ľudí počas fotenia. Vtedy sa neviem sústrediť. Dokonca už aj Peti mi začal pomáhať počas fotenia tým, že ma rozosmieva. Stále však si nájdem chybičky. Momentálne mojou najväčšou dilemou sú vlasy a do piatka asi ešte stále budú. Neviem či nechať dlhé vlasy alebo ich skrátiť, a preto počas tohto fotenia som vlasy schovala pod môj obľúbený rolák, aby som videla či by ku mne vôbec krátke vlasy išli. Inak len tak medzi nami roláky som kedysi neznášala, ale tieto “jemné“ som si zamilovala. Čo vy a roláky?

Naučila som sa plánovať každý deň. Nie do poslednej minúty, ale prišla som na to, že keď si každý večer pred spaním spíšem čo musím urobiť na druhý deň je to oveľa ľahšie. Pocit z odškrtnutých vecí je na nezaplatenie. Mám lepšie zorganizovaný čas. Aj pred tým som si sem tam naplánovala, ale dlho mi to nevydržalo. Teraz je to zmena. Pozitívna zmena. Je pravda, že mám veľa diárov, ale tento mám vždy po ruke. Nosím ho všade. Aj vy si všetko značíte do diárov ? Alebo ste skôr “nová škola“ a ako diár používate skôr mobil/tablet ?