Diary days IX.

Tento príspevok som Vám už chcela publikovať vo vlaku cestou z Košíc do Zvolena, ale s príchodom do vlaku, kde bolo samozrejme milión ľudí som to vzdala. A to som ešte chcela upravovať diplomku /stále sa obávam hodiť ju do systému na zhodu/. Spali sme dnes len 4 hodiny, pretože sme v noci nemohli zaspať a samozrejme o 5tej nám išiel autobus do Košíc a o hodinu zase neskôr vlak. Mám rada cestovanie, ale to kvantum ľudí s veľkými ruksakmi /išli sme poriadne nabalení/ mi chýbať po piatich rokoch štúdia fakt chýbať nebude. Najradšej by som sa hodila do postele, pretože som neskutočne unavená, ale mám ešte veľa povinností dnes na mojom “TO DO LIST-e“, tak snáď ešte niečo stihnem. Poviem Vám najhorúcejšiu novinku a tou je to, že som sa stala včera o 22:00 dvojnásobná teta – mám druhého synovca. Ááá. Keď mi naši volali som mala po tele zimomriavky, rozplakala som sa od šťastia a keď mi dnes sestra poslala fotku mala som chuť ho ísť vyľúbiť. Je taký krásny. Jaj, šťastná som ako blcha.

Takmer všetky fotky v dnešnom článku ste mohli vidieť na mojom instagrame, ale tí, ktorí ma tam nesledujete, tak Vám aspoň trochu zhrniem, čo som za tých pár dní strávených na východe robila/zažila. Tak poďme na to!😊

Deň pred odchodom na východ sme sa boli s Petim prejsť po námestí vo Zvolene. Konal sa jarmok /čo sme nevedeli/ a to kvantum ľudí nás prinútilo odísť skôr ako sme chceli. Avšak ešte pred tým sme stihli odfotiť outfit, ktorý ste mohli vidieť v tomto príspevku.

Za tých pár dní sme boli s Petim na výlete v Prešove a ešte v Raslaviciach aj s Petiho mamkou. V Raslaviciach som si bola pozerať šaty na svadbu /aj som si ich kúpila/ a tetu som si vzala ako odborné oko, keďže je šikovná krajčírka a má dobrý vkus. Správanie predavačky bolo doslova otrasné, ale šaty som tam mala rezervované a aj kvôli ceste, ktorú sme tam išli som nechcela odísť naprázdno. Nakoniec mi Petiho mamka šaty upravila a vyzerajú krásne /ďakujem/.

Samozrejme, že nezabudnem spomenúť Veľkú noc a svätenie košíkov. A tie dobroty – mňam.

Cieľom výletu v Prešove bola najmä cukráreň, keďže Peti mal v pondelok narodky a obávali sme sa, že práve táto cukráreň bude zavretá. Majú tam skvelé dezerty, zmrzlinu a to zariadenie tej reštaurácie ma jednoducho dostalo. U mňa to /ako vždy/ vyhrala sacherová torta a u Petiho čoko-zmrzlinový pohár. Cvičenie sme pre tieto dni nechali bokom /haha/.

Veľkú radosť mi urobili /konečne som ich našla/ tieto bodkované ponožky. Hľadala som ich už dávno a ja bodky zbožňujem. No nie sú krásne ?

Počas týchto dní sme oslávili aj Petiho narodky. Mamina mu upiekla takúto skvelú tortu /mohli ste ju vidieť tu/. No čo Vám poviem..za tieto dni sme len stále jedli samé dobroty /haha/.

Nemôže tu chýbať fotka mojich obľúbencov. Obávala som sa, že ich vrátim, pretože sú na mňa extravagantné, ale keď som si ich raz obula už som ich nechcela vyzuť. Ja len dúfam, že už zase konečne bude teplo /veď ja už som kabáty poskrývala/.

Dúfam, že ste si užili sviatky a napriek pochmúrnemu počasiu ste oddýchnutí a s úsmevom. Držte sa a nech sa Vám darí.😊