Počas leta presnejšie od júna ako sme doštátnicovali prerábame
rodinný dom. Maľujeme, umývame, prenášame a už máme občas toho fakt plné
zuby, ale tešíme sa na spoločné bývanie. Na zmenu, ktorá toto presťahovanie
prinesie. Ja sa sťahujem len o pár ulíc zatiaľ čo Peti sa sťahuje 400km. Sme
nervózni, pretože ani Peti a ani ja nemáme prácu a nevieme čo bude
nasledovať ďalej. Priznám sa, že ja ťažko prežívam sťahovanie od našich. Je mi
to ľúto, že sa jedna etapa života končí a celkovo, poplakala som si, ale
zároveň sa teším na náš domov. Určite ani Petimu v jeho vnútri to jedno
nie je, ale nedáva to na sebe tak znať ako ja.
..je 1.augusta 2017 a ideme po nášho nového psíka /Tea/
do Galanty a zároveň je tento deň aj dňom nášho oficiálneho prvého dňa v novom
dome. Je to zvláštne. S Petim ležíme vedľa seba a rozprávame sa.
Tento mesiac sa budeme snažiť prerobiť obývačku /je zelená a nemáme v miestnosti
žiadny nábytok len veľký televízor/, špajzu, kúpeľňu /je stále pôvodná avšak
vymaľovať a vyšpárovať obklad/ a vybrúsiť drevené parkety, ktoré sme
sa rozhodli nechať /urobili sme najlepšie rozhodnutie, pretože vyzerajú skvele/,
premaľovať chodbu /nábytok dokúpime neskôr/, kuchyňa a veranda ostávajú zatiaľ pôvodne ako boli.
V auguste som začala pracovať ja a v septembri
Peti za čo doteraz ďakujem. Nie každý má to šťastie, že po škole má nový domov
a nájde prácu. Spoločným bývaním sa náš vzťah len upevnil a zlepšil.
Začali sme si vytvárať náš domov. Prvé mesiace boli ťažké, ale zvládli sme to.
Postupne dokupujeme nábytok avšak asi taká väčšia rekonštrukcia náš čaká až po
svadbe. Zbožňujem dekorovanie a zariaďovanie, ale chce to čas a musíme
byť trpezliví. Nedá sa mať všetko hneď.
A tu je aspoň pár viet z toho čo sa u nás zmenilo..
1.Spoločné rána, raňajky, obed, trávenie večera pri telke či dlhé
večerné rozhovory by som už za nič nevymenila,
2. Začali sme si viac dôverovať a aj keď sa v niečom
nezhodneme nehneváme sa na seba, ale snažíme sa veci riešiť spoločne a chápeme
sa navzájom,
3. Naučila som sa variť a šoférovať/haha/. Pred tým som
sa skôr vo varení spoliehala na maminu a v šoférovaní na Petiho. Som
však rada, že sa veci pohli tým správnym smerom. Ešte sa však musím naučiť
lepšie parkovať /haha/ ,
4. Naučili sme sa s Petim viesť domácnosť a stanovili
sme si pravidlá,
5. Máme každý aj svoj vlastný priestor, súkromie čo je
dôležité a zároveň sme pochopili, že keď niekto z nás má zlú náladu potrebujeme
sa len vyrozprávať bez akýchkoľvek pripomienok toho druhého.
6. ..že ak chceme, aby sa vyprali obe ponožky je potrebné ich
dať do klbka a hodiť do koša s prádlom,
7. ..v spoločnosti ani keď sme s rodinou si dotyky a celkovo našu lásku neprejavujeme, pretože nám to veľmi príjemné nie je - čo neznamená, že keď sme len my dvaja sa správame rovnako,
8.,,a naučili sme sa aj to, že skrátka spolu sa to vždy ťahá
lepšie a ľúbime sa viac ako kedykoľvek pred tým."
3 komentáre
nádherný článok, z každého slovíčka priam kričí vaša láska :) prvé spoločné bývanie je ozaj veľký krok, ale verím, že tým správnym smerom ;)
OdpovedaťOdstrániťSabi z blogu Beautiful savage
Super článok ako vždy,tak vám prajem nech sa vám tam dobre spolunažíva :).
OdpovedaťOdstrániťLifelover
no mňa to čaká onedlho :P tak sa už na to teším
OdpovedaťOdstrániťMy Supercalifragilisticexpialidocious Diary | Live Better, Love Harder & Cure Hangovers
Ďakujem Vám za komentár :)