Náš spoločný domov..

10. marca 2018

Počas leta presnejšie od júna ako sme doštátnicovali prerábame rodinný dom. Maľujeme, umývame, prenášame a už máme občas toho fakt plné zuby, ale tešíme sa na spoločné bývanie. Na zmenu, ktorá toto presťahovanie prinesie. Ja sa sťahujem len o pár ulíc zatiaľ čo Peti sa sťahuje 400km. Sme nervózni, pretože ani Peti a ani ja nemáme prácu a nevieme čo bude nasledovať ďalej. Priznám sa, že ja ťažko prežívam sťahovanie od našich. Je mi to ľúto, že sa jedna etapa života končí a celkovo, poplakala som si, ale zároveň sa teším na náš domov. Určite ani Petimu v jeho vnútri to jedno nie je, ale nedáva to na sebe tak znať ako ja.

..je 1.augusta 2017 a ideme po nášho nového psíka /Tea/ do Galanty a zároveň je tento deň aj dňom nášho oficiálneho prvého dňa v novom dome. Je to zvláštne. S Petim ležíme vedľa seba a rozprávame sa. Tento mesiac sa budeme snažiť prerobiť obývačku /je zelená a nemáme v miestnosti žiadny nábytok len veľký televízor/, špajzu, kúpeľňu /je stále pôvodná avšak vymaľovať a vyšpárovať obklad/ a vybrúsiť drevené parkety, ktoré sme sa rozhodli nechať /urobili sme najlepšie rozhodnutie, pretože vyzerajú skvele/, premaľovať chodbu /nábytok dokúpime neskôr/, kuchyňa a veranda ostávajú zatiaľ pôvodne ako boli.
V auguste som začala pracovať ja a v septembri Peti za čo doteraz ďakujem. Nie každý má to šťastie, že po škole má nový domov a nájde prácu. Spoločným bývaním sa náš vzťah len upevnil a zlepšil. Začali sme si vytvárať náš domov. Prvé mesiace boli ťažké, ale zvládli sme to. Postupne dokupujeme nábytok avšak asi taká väčšia rekonštrukcia náš čaká až po svadbe. Zbožňujem dekorovanie a zariaďovanie, ale chce to čas a musíme byť trpezliví. Nedá sa mať všetko hneď.
A tu je aspoň pár viet z toho čo sa u nás zmenilo..
1.Spoločné rána, raňajky, obed, trávenie večera pri telke či dlhé večerné rozhovory by som už za nič nevymenila,
2. Začali sme si viac dôverovať a aj keď sa v niečom nezhodneme nehneváme sa na seba, ale snažíme sa veci riešiť spoločne a chápeme sa navzájom,
3. Naučila som sa variť a šoférovať/haha/. Pred tým som sa skôr vo varení spoliehala na maminu a v šoférovaní na Petiho. Som však rada, že sa veci pohli tým správnym smerom. Ešte sa však musím naučiť lepšie parkovať /haha/ ,
4. Naučili sme sa s Petim viesť domácnosť a stanovili sme si pravidlá,
5. Máme každý aj svoj vlastný priestor, súkromie čo je dôležité a zároveň sme pochopili, že keď niekto z nás má zlú náladu potrebujeme sa len vyrozprávať bez akýchkoľvek pripomienok toho druhého.
6. ..že ak chceme, aby sa vyprali obe ponožky je potrebné ich dať do klbka a hodiť do koša s prádlom,
7. ..v spoločnosti ani keď sme s rodinou si dotyky a celkovo našu lásku neprejavujeme, pretože nám to veľmi príjemné nie je - čo neznamená, že keď sme len my dvaja sa správame rovnako,
8.,,a naučili sme sa aj to, že skrátka spolu sa to vždy ťahá lepšie a ľúbime sa viac ako kedykoľvek pred tým."

3 komentáre

  1. nádherný článok, z každého slovíčka priam kričí vaša láska :) prvé spoločné bývanie je ozaj veľký krok, ale verím, že tým správnym smerom ;)

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Super článok ako vždy,tak vám prajem nech sa vám tam dobre spolunažíva :).
    Lifelover

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem Vám za komentár :)

© Zuzi Černická. Design by FCD.