Ahoj Leto, nezabudnem na teba

Prichádzam na pohovor. Netrasú sa mi kolená a nemám sucho v krku ako obyčajne keď som nervózna. Cítim sa trochu previnilo, ale nemám čo stratiť. V tejto robote ostať nechcem aj keď ma marketing neskutočne baví..ale nie tu a takto. Zatváram dvere, kráčam dolu schodmi k autu. Mám zmiešané pocity z pohovoru a skôr cítim, že to nevyšlo. Nevadí..aspoň som to skúsila..

Je nedeľa. S Petim sme na ceste domov z Púchova. Boli sme pozrieť jeho sestru. Rozprávame sa.  V aute je zvláštna atmosféra. Rozprávam Petimu o svojich pocitoch už po niekoľkýkrát a cítim, že mi nikto zajtra volať nebude. Aspoň nebudem mať pokazený pondelok. Vnútro mi však vraví, že si mám na tú odpoveď predsa počkať. Sme v polke cesty a zvoní mi telefón. Volajú mi. V nedeľu. Nechápem. Nervózne stlačím tlačítko. Vôbec nevnímam okolie len tú správu. Oni ma BERÚ! Peti rázom zabočil a ideme na pizzu. Neskutočne sa tešíme. Neuvedomujem si, čo sa s touto správou všetko zmení. Ale teším sa. Konečne.

Celú noc som nespala. Nie je to stresom..skôr z toho, že neverím tomu čo sa okolo mňa deje. A ten pocit šťastia je neopísateľný. Veď ja sa dnes vydávam. Dnes si beriem môjho Petiho. Už je to tu a ja mám stále pocit, že sa mi sníva.

Po dlhej dobe som v kníhkupectve. Prezerám si motivačné knižky. Mám pocit, že je čas na zmenu. Čas sa dať dokopy. Vnútorne, myšlienkovo, viac byť vďačnejšia a viac si užívať.

Píšem Moni ohľadom fotenia. Rada by som opäť rozbehla blog. Síce už zase po niekoľkýkrát, ale som motivovaná. Chcem to viac ako kedykoľvek pred tým a mám pocit, že prišiel ten správny čas. A potom vznikli tieto fotky, z ktorých sa neskutočne teším. Moni má talent a presne cíti to ako chcem, aby fotky vyzerali. A ja si užívam posledné slnečné lúče a teplo. Toto leto bolo pre mňa nezabudnuteľné, prelomové a ja som za neho neskutočne vďačná.

..a čo tebe prinieslo toto leto? 

Fotky fotila Moni