Zuzi a Peti sa vzali / A už sme svoji!

Upravujem sa. Cez okno mojej detskej izby nazerám von. Hostia pomaličky prichádzajú a usádzajú sa. Opäť mám v bruchu chvenie. Už to začína. Otvoria sa dvere a v nich je moja dlhoročná kamarátka Moni. Má slzy v očiach a ja tiež. Akoby mi jej objatím povedala, že to zvládnem a všetko dopadne skvele. Odchádza, utriem si slzy. Peti je už tu. Začala hrať východniarska kapela a ja mám zimomriavky. Božinku! Zaklopú a vchádzajú dnu. Počujem môjho ocina, maminu, Petiho a nášho staršieho družbu. Kapela je tu tiež. Ešte sa pozriem do zrkadla a Kubo (starší družba) otvára dvere detskej izby a odobierka sa začína...

..bolo to dojemné. To “lúčenie“ s rodičmi, naši hostia..všetko. Dúfam, že pochopíte, že viac fotiek z odobierky ani z kostola sem dávať nebudem. Je to predsa aj trocha to naše čo si chceme uchovať len my a moja rodina.

Peti mi pomáha do auta. Bola to Petiho voľba mať na svadbe veterána a vyplatilo sa. Ešte pár pesničiek od našej kapely a ideme smer kostol. V aute samozrejme srandujeme, náš zástup hostí v autách trúbi a my si to užívame.

Pevne chytím ocina za ruku. Sestra s mojím synovcom mi držia závoj. Je to tu. Kráčam k Petimu a nohy sa mi chvejú. Tak toto je to nad čím som pár nocí pred našou svadbou uvažovala. Ako sa žena cíti keď vchádza uličkou k svojmu budúcemu manželovi, ktorého si berie navždy. A je to fakt neopísateľné.

Zuzi, príjmi tento prsteň ako znak mojej lásky a vernosti....Peti, príjmi tento prsteň ako znak mojej lásky a vernosti...Prvá novomanželská pusa a už je to za nami. A už sme svoji!  "Zuzka tu sa podpíšte už novým priezviskom"..Peti sleduje môj podpis a zase srandičky či som si to aj nacvičovala haha. Peti ma chytá za ruku a  už vychádzame z kostola. Samozrejme pozerám na rodinu. Úsmev a tie emócie. Fakt som ich cítila. Sú naozaj skutočné. Popravde, ten obrad neskutočne rýchlo ubehol a po všetkých gratuláciách odchádzame na našom aute do hotela kde máme vešele.

Pílime drevo, rozbíja sa tanier. Tie pohľady našej rodiny a úsmev na perách je /bude to znieť ako klišé, ale tak sme to cítili/ ako balzam na dušu. Sú tu s nami. Aj naši kamaráti. Radosť..

Peti ma berie na ruky. Smejeme sa a samozrejme pokým ma nepoloží na zem rozpráva mi srandičky. Mne v hlave beží len myšlienka, aby ma udržal, pretože tie šaty majú tiež svoju váhu haha.

Po modlitbe a prípitku môjho uja sa púšťame do jedla. Poviem Vám, že som vôbec neriešila to či som hladná. Veď som od rána poriadne ani nejedla. Naše maminy nám dajú ešte podbradníky a kŕmime sa. Je to smiešne haha. Peti je taký hladný, že ho kŕmim viac ja ako on mňa haha...Dojedli sme a dávame pokyn našej hudbe. Peti prichádza ku mne s ružou. Zoberiem si ju, dám mu pusu, položím ju na stôl a začína sa náš prvý tanec..