Tehotenský denník / A bude to...

Sedím v preplnenej čakárni a som nervózna. Som v 20.týždni a dnes by mi mal gyni povedať pohlavie nášho bábätka. Celú noc som nespala takže kruhy pod očami som poctivo ráno zatierala korektorom čo sa mi nestáva, žeby som si niečo dávala pod oči. Bábo je v pohode. Ešte necítim nejaké veľké kopance, ale žblnkanie, mrvenie a sem tam jemné nadvihnutie bruška ma vie neskutočne potešiť. Sestrička ohlásila moje meno a sadám si k nej na stoličku. Zmeria tlak a ja mám pocit, že dnes vyskočí ručička konečne vysoko, pretože som fakt nervózna. Prekvapivo nič. Nízky tlak ako vždy. Vezmem si kartu a kráčam do ordinácie.

Môj gyni má dnes dobrú náladu a tak so mnou sranduje. Mám taký pocit, že cíti, že som nervózna. No a už to prichádza. Konečne po 4 týždňoch čakania od poslednej poradne vidím naše malé bábo ako sa na mňa pozerá. Všetko je v poriadku a ja som si vydýchla ako pri každom sone. A ja čakám. Stále čakám pokým sa ma gyni opýta či chcem vedieť aj pohlavie. Krúži po mojom bruchu hádam večnosť, ale predsa prichádza tá otázka. BOŽINKU! Som dojatá, lomcujú so mnou emócie a som v siedmom nebi. Fakt ten pocit keď zistíte pohlavie bábätka sa dá porovnať s pocitom keď zistíte, že ste tehotná. Aspoň u mňa to tak bolo, haha.

Sadám si do auta. Píše mi Peti. Je v robote a dnes sa mu nedalo ísť so mnou hoci som veľmi chcela. Či už som po kontrole a či je všetko ok. Volám mu s tým, že je všetko ok a bábo je zdravé. Napínam ho, pretože viem, že čaká aj on na to, na čo sme spolu čakali 4 týždne. A čo pohlavie? Ešte ho chvíľu napínam. Chcela som mu spraviť prekvapenie, ale akonáhle som mu položila s tým, že to je prekvapenie mi volá zase. Mám mu to hneď povedať lebo on do ďalšieho dňa nevydrží. Je to...CHLAPEC.

Peti chcel neskutočne chlapca. Jasné, že by vzal aj dievčatko – veď nech je zdravé, ale predsa chlapec je chlapec pre muža – rozumieme sa, haha. Ja som počas tehotenstva mala najskôr pocit, že to bude dievča. Zhoršená pleť, neskutočná chuť na sladké a snívalo sa mi dokonca, že čakáme dievčatko. Len v čakárni mi prešla myšlienka v hlave, že keď kamarátky čakajú chlapcov či to tiež nebude predsa len chlapec aj ten náš. A je.

Z Petiho hlasu som cítila a počula to, že aj on je dojatý, šťastný a hrdý na to, že bude mať chlapca. 2x sa ma opýtal či vážne to bude chlapec a smial sa. Ja som sa snažila držať v sebe tie emócie, aby som sa mu v telefóne nerozplakala ako malé decko.

Pohlavie som išla oznámiť do roboty aj môjmu ocinovi. Samozrejme, že keď som mu to hovorila tak som sa rozplakala, pretože vtedy tie emócie vo mne buchli. Ach, čo vám poviem. Hormóny, radosť, šťastie – tehula, haha.

V práci som bola len pár hodín, aby som niečo vybavila a potom som išla kúpiť modré ponožky, aby som prekvapila sestru a kamošku Moni. Sestra sa samozrejme tešila, Moni čakala, že to bude dievča a obe sme to spolu akosi rozdýchavali, že sme naraz tehotné, čakáme chlapcov – proste sila, haha. Mamina chcela veľmi dievča, pretože už sestra má 2 chlapcov, ale samozrejme, že sa tešila aj ona. Brat zase mi hneď v telefóne povedal, že nemusím mu ani vravieť, že on vie, že to bude chlapec, haha.

Momentálne keď už moje bruško konečne začína vidieť, pohyby sú intenzívnejšie, silné a nášho malého drobca sme už videli na 3D sone je to čoraz reálnejšie, že budeme rodičia, viem si nášho malého už predstaviť keď sa mu prihováram a Peti mi neustále hladká bruško, stará sa o mňa a je to proste dokonalé obdobie v našom vzťahu..pretože pri takýchto zlomových bodoch pochopíte čo je najdôležitejšie = RODINA.

Článok som písala dávnejšie cca v 23.týždni, ale nechcela som meniť moje myšlienky, ktoré som vtedy cítila keď som ho písala. Ak ste nepozreli len fotku, ale prečítali si aj článok tak vám ďakujem a aj za to, že ste sem prišli. Vážim si to. :)