November / Čriepky z posledných dní

21. novembra 2019

..posledná noc bola všelijaká. Kubi sa zobudil možno tak 5x za noc a okolo štvrtej hodiny nechcel ani zaspať. Musela som s ním pochodiť celý dom, trochu ponatriasať, prebaliť, znova nakŕmiť a ľahnúť si k nemu. Peti je v robote takže som na neho sama. Zaspal, no ja nie. Som unavená a vyzerám hrozne. Dnes krstíme a priznám sa, že som trochu v strese. Sú to tie “akcie“ kedy sa stretávame s rodinou a aspoň tam chcete vyzerať trochu k svetu. Ale dnes to nebude. Zo stresu a z toho ako som sa cítila posledné dni mám vyrážky, kruhy pod očami a vlasy ako slama. Ešte o jedenástej večer som pripravovala a žehlila veci, pretože som vedela, že pri Kubim na to nebude čas. Holt smola, ale čo už. Aj takéto sú dni, ale malý mi to odplatil s ranným úsmevom a rannou kakou do plienky, haha.

..uspali sme Kubiho a ja si sadám za počítač, pretože chcem dopísať článok o mojom pôrode. Ten, ktorý mám rozpísaný už tak dlho. Vnáram sa opäť do toho dňa ako to presne bolo. Dokonca pri niektorých riadkoch, ktoré práve píšem mi tečú slzy. Bol to deň, na ktorý nikdy nezabudnem, ale niektoré momenty by som si najradšej nepamätala. Najmä to pípanie na pásoch kedy hrozilo či vôbec budeme mať nášho Kubiho pri sebe.

..Peti je v práci a ja som vyrazila von. Tlačím pred sebou kočík, Kubi spí a ja som hlavou niekde v oblakoch. Do tváre mi fúka studený vzduch. Užívam si to. Tú “voľnosť“ a zároveň ten život, ktorý mám teraz. Som mama. 24 hodín, 7 dní v týždni a toto je presne to čo ma napĺňa aj keď je to niekedy mega ťažké.

..vystupujem z auta. Vonku leje a ja sa snažím pomedzi kvapky dať rýchly útek dovnútra. Tam ma čakajú moji naj. Asi som zabudla ako dokážu byť niektorí ľudia “tam vonku“ arogantní, nevšímaví a “dôležití“. Vykladám nákup z tašiek a pomedzi to rozprávam Petimu čo sa stalo. Ten mi opäť prehovára do duše a to potrebujem. Neriešiť. Neriešiť veci “tam vonku“, pretože to čo je teraz podstatné je doma.

..pozerám do plafónu. Opäť je tu jedna z nocí kedy nemôžem spať hoci viem, že by som mala. Už si to moje telo zvyká, že nemá 8 hodinový spánok, ale aj tak. Moji chlapi odfukujú. Nič mi nechýba. Moje všetko v jednej miestnosti, na jednom mieste. Nikdy by som nepovedala, že sa človek tak dokáže zmeniť..že razom sa všetky priority, život otočí a človek zistí čo je to podstatné. A to ostatné? To mu odrazu nechýba, nepotrebuje to.

..premýšľam čo ďalej s mojimi snami. Tým, kým chcem byť. Tak to veľmi chcem, tak sa snažím, že niekedy to sklamanie ma vie nahnevať natoľko, že by som to najradšej vzdala. Ale stále čakám. Verím. Čakám na príležitosť, ktorá dúfam, že raz príde. Čoskoro...
Fotky fotila Moni

Bunda – Cropp, Mikina – H&M, Sukňa – Reserved, Čiapka – Gate, Opasok – Gate, Kabelka – Bershka, Topánky - Reserved

4 komentáre

  1. Takéto čriepky sa mi veľmi páčia, je to skvelé čítanie. Držím palce, nech sa čo najskôr fakt dobre vyspíš. ;) Na fotkách ti to veľmi sluší. :)

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ah ako ja dobre poznám situáciu, v ktorej si :D priznám sa, že ja som sa zatiaľ v úlohe mamy ešte úplne nenašla, ale určite to chce len čas :D dúfam :D

    WHEN PIGS FLY

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite to chce čas..aj ja mám niekedy deň blbec,ale rolu mamy si užívam :) držím palce :)

      Odstrániť

Ďakujem Vám za komentár :)

© Zuzi Černická. Design by FCD.