O našom uspávaní

Dlho som premýšľala či takýto "úprimný" článok zverejním,pretože je/bola to pre mňa citlivá téma. Najmä v začiatkoch keď som sa hľadala - ako byť dobrou mamou,nepochybovať o sebe,o svojich rozhodnutiach a vypočuť si radu,ale aj tak si spraviť podľa seba,pretože mama vie najlepšie..

Spánok bol u nás po narodení Kubiho večná téma a v prvých mesiacoch sa mi dokonca to slovo tak doslova (prepáčte za výraz) "zhnusilo",že keď sa ma na to niekto opýtal tak som len preglgla a milo odpovedala hoci som vo vnútri s tým bojovala.

Takto to začalo..

"Vyspi sa pokým môžeš,pretože potom už spať nebudeš." (akoby sa dalo robiť nejaké škrečkovské zásoby,haha) Toto sme s Petim počúvali takmer nonstop. Alebo ešte veta "užívajte si pokým sa bábo narodí,pretože potom si už nebudete"...V mojej hlave to znelo akoby niekto nám chcel robiť bububu, že dieťa je nejaká otrava,niečo nechcené alebo ešte horšie znechutiť to šťastie a radosť z toho,že som tehu..že budeme rodina a to čo žena cíti s príchodom niekoho nového koho sa už nevie dočkať. Prosím tieto vety už pred budúcou mamou (najmä prvorodičkou )nehovorte - aspoň mne to vadilo keď som bola v záplave hormónov a plakala som hoci som si len obliala čišté tričko džúsom "To nechceš!").

Keď prišiel Kubi..

Prvú noc po narodení Kubiho som ostala na izbe s babou,ktorá vzala radu od sestričky (naposledy sa poriadne vyspite,zajtra už budete mať bábätka pri sebe) vážne a tak zalomila,že zvuk motorových píl bol oproti tomuto melódia od Vivaldiho. A tak som celú noc nespala. Pozerala som von oknom a premýšľala o tom či sa to naozaj stalo a som mama mi nedalo ani na chvíľu zaspať hoci som počúvala tú spomínanú melódiu vyššie,haha.

Počas dňa kedy som mala Kubiho pri sebe vyzeralo byť všetko priam ukážkové. Pospala som si,prikladala som si ho každú chvíľu a spal. Aj keď sme už s druhou pani na izbe (pretože ma našťastie preložili) išli na raňajky/obed/večeru naše bábätka vždy spali a neplakali ako tie z iných izieb. Myslela som si,že keď to takto bude vyzerať aj potom na čo tie reči..

Po prvej,druhej a tretej noci som pochopila,že ten spánok nedobehnem a prišiel aj Kubiho hlad,plač, bez mlieka... Kubiho som si prikladala každé dve hodiny,nastavovala som si budík keby náhodou sa on nezobudil. Bol to boj..ale v nemocnici som si občas aspoň cez deň na hodinu pospala hoci sa mi stále snívali sny o mlieku,kojení,kedy budem mať mlieko a pod.

Po príchode domov kedy som si myslela,že už bude lepšie nastala "fáza 2". Po pár týždňoch kedy sa menil Kubimu spánok nám nechcel vôbec spať vo vnútri. Zaspal možno na pár minút max. 30min. a bol hore. Po hodine zase uspať a zas 30min a dokola to isté. Posledné mesiace v  roku sme s kamoškou len kočíkovali,pretože vonku sa chlapcom spalo najlepšie. Niekedy to boli aj 4 hodiny,ktoré dokázal Kubi v kočíku prespať. No ako sa blížil večer by ste sa nám s Petim krvi nedorezali. Uspať ho na noc vo vnútri bol boj. Po kúpaní boli plače. Potom aj moje,že som hrozná mama. Peti si zvykal na nočné budenie,ktoré mával Kubi s plačom. Cez deň som spánok nedobehla,pretože som veď kočíkovala a tak som bola niekedy uhundraná a nervózna z toho,že som sa cítila akoby ma prešiel parný valec. Doma som nič nestíhala,pretože veď (opäť to napíšem) som cez deň len kočíkovala,pretože zvyčajne keď kočík zastal, zobudil sa po chvíľke aj Kubi. S Petim sme si zvykali na zmeny a to že mi prišla pomôcť mamina večer keď bol Peti v robote bol ako dar z nebies. Podporila ma keď som to najviac potrebovala a keď videla to nočné uspávanie stále ma ubezpečovala,že to prejde len to chce čas. 

Potom sme si kúpili kidvak,pretože to neustále uspávanie na rukách bol boj. Petiho sestra nám odporučila hačku,ktorá im pomáhala pri uspávaní našej neterky. Najskôr sme si ju požičali na skúšku a keď v nej Kubi zaspal na dlhšie aj dnu kúpili sme ju. Bola to perfektná vec. Občas ho v nej aj teraz uspím keď je umrnčaný lebo mu idú zuby. Kidvak je super aj na bolesti bruška ("zastavené prdíky"), v tom nám tiež veľmi pomohol.

Kubiho 4.-5. mesiac

Konečne sa Kubiho spánok začal upravovať aj cez deň. V noci sa budil len na kojenie ako aj pred tým, ale našťastie už nie tak často. No a cez deň začal konečne poriadne spať. Keď prvý krát zaspal na dlhšie ako 30min. chodila som ho kontrolovať či dýcha,pretože už som bola tak nastavená čo sa za 30min.dá stihnúť (hygiena,raňajky...) pokým sa znova nezobudí. Neviete si predstaviť tú radosť keď začal konečne spať aj hodinu,dve hodiny dnu a ja som stihla toľko vecí si porobiť. A bol konečne aj kľud doma,pretože ja som nežudrala, bolo upratané,navarené a niekedy som si s Kubim aj pospala po ťažkej noci atď. 

Teraz keď bude mať Kubi 9.mesiacov zase je ten spánok iný..uspávanie na noc trvá (pokým sa nič nedeje - zuby atď) max 20-30 min. a to tak,že ho chvíľu pohojdám na rukách,uložím do postielky, ľahnem si k nemu,ešte sa popretáča,niekedy si cucne mlieko,nohami sa dotýka tých mojich a so svojou obľúbenou dekou zaspáva. Vie,že po kúpaní sa ide spať a ja som si toto večerné uspávanie dokonca obľúbila tak,že niekedy sa mi od neho ťažko odchádza.

Moja rada..

..hoci z vlastnej skúsenosti viem,že tých rád,odporúčaní atď mamička počúva toľko až ich vlastne niekedy ani nepočúva,haha.

Každé bábo je iné jeho režim,potreby..spánok. Nestresujte sa keď nespí alebo nerobí to alebo ono podľa "predpísaných" tabuliek. Ono vie čo potrebuje a dá vám to najavo len ho treba počúvat,vnímať a rešpektovať to, čo ono potrebuje. Nie to, čo iní povedia,že by malo..Niektoré bábo zaspí v postieľke keď je pri ňom mama/tato, drží ho za ruku alebo len leží, iní zase musia čičíkať, uspávať na rukách,v hačke,v šatke alebo hoc aj na tej začarovanej fitlopte..chce to len trpezlivosť a kľud. Všetko príde v ten správny čas.