Bubbles

Sny sa začali plniť. A to nie len také obyčajné. Možno pre niektorých obyčajné, ale pre mňa to znamená krok vpred. Nikdy som si nemyslela, že sa postavím pred objektív a budem “pózovať“. Ani to, že fotky zverejním, pretože na fotkách nevyzerám dobre a nerada sa fotím. Mala som aj pocit, že jednoducho nebudú podľa mojich predstáv. Fotografom sa stala moja sestra Evi, ktorej veľmi pekne ďakujem za trpezlivosť, pretože najskôr sme museli uspať malého drobca ~~môjho synovca, Evky syna~~ a až potom sa mohlo ísť fotiť. Malý to vydržal, ale nejako nám svetlo neprialo. Ja viem, na prvý x nemôže byť zase všetko dokonalé. Aj tak som rada, že to dopadlo tak, ako to dopadlo a nabudúce už budem vedieť čo a ako. Veď človek sa stále učí a snáď mi to odpustíte, ale akúkoľvek kritiku beriem.

Nie som v tom ešte doma, ale snažím sa neustále zlepšovať. Budem rada ak mi napíšete komentáre čo sa Vám páči/nepáči, čo mám zmeniť, jednoducho čokoľvek alebo aj na ask me. Inak som ostrihaná takže na fotkách sú vlasy omnoho dlhšie ako boli. Zmena je život.