When I was a little girl

Akurát sme s mamkou dorobili štrudlu a pizzové koláčiky, ktoré si dnes beriem do Zvolena. O pár hodín znova tá istá pesnička ako každú nedeľu. Pobaliť všetko potrebné, upraviť sa a nasadnúť do busu smer Zvolen. Dnes sa však teším, pretože s Petim nás večer čaká film. Áno ten dlho ospevovaný film 50 odtieňov sivej. Som zvedavá aký bude film v porovnaní s knihou. Už ste ho videli ? Popri povinnostiach mi včera ostal trochu čas aj na blog a hľadala som nové šablóny, ktoré by ho trošku oživili. Našla som túto. Ešte nie je všetko tak ako má byť, ale sľubujem, že cez týždeň to dám už do finálnej podoby. Ako sa Vám páči ? Keď som v sobotu upratovala, narazila som na veľkú krabicu. Po otvorení som si sadla na zem a začala som sa v nej hrabať. Bože to boli časy, keď som bola malá, hrávala sa s bábikami, chodila von s kamarátmi hrať schovky, sochy, nahánky “čik čik domček“ alebo skákala gumu so susedami. Bezstarostný život. Chcela by som to vrátiť späť. Aspoň na chvíľu sa zahrať ako malá a okúsiť ten pocit byť znova tou malou Zuzi. Napr. by som sa chcela vrátiť tam, keď ma ocino učil prvý x bicyklovať, alebo som sa hrávala s kamarátkou Moni s našimi bábikami, ale zároveň aj tam, keď ešte žil starý ocko alebo môj ujo. Fakt ten čas plynie rýchlo a človek si až po čase uvedomí ako mu bolo, je, čo mohol spraviť lepšie, inak, ale najväčšou chybou asi v živote je, ~~možno~~, že čas sa nedá vrátiť späť.