Dlho som premýšľala nad
týmto príspevkom. A až teraz som sa ho rozhodla publikovať. Teraz je ten
správny čas. Je to trochu osobnejší článok. Možno ma trochu viac spoznáte
a zistíte aká som.
Som typ človeka, ktorý
nemá príliš veľké sebavedomie. Vždy som obdivovala dievčatá aj niektoré svoje
kamarátky ako dokážu mať také sebavedomie, napr. v puberte - usmiať sa na
chalana, ktorý sa im páči, flirty, diskotéky, bozkávanie s cudzím chalanom
atď. Zatiaľ čo ja som zvyčajne sedávala doma a len snívala. Väčšinou som
sa trápila s mojou pleťou, radšej som bola doma, snažila som sa nejakým
zázrakom vyliečiť pleť a schovávala som sa, aby nikto nevidel ako hrozne
vyzerám. Až teraz prichádzam na to, že som neustálym kritizovaním samej seba
o veľa momentov, zážitkov prišla. Nejde o diskotéky, ale hlavne
o stretnutia s priateľmi, akcie, narodeniny, oslavy len kvôli tomu,
že som sa bála ukázať, pretože som sa nemohla na seba pozrieť do zrkadla. A ani
vo sne som nepremýšľala, že by ma mohol mať niekto skutočne rád takú aká som.
Nehovorím, že občas nemávam teraz aj takéto dni, ale od kedy som spoznala
Petiho (môjho priateľa) pozerám sa na svet, na seba trochu inak.
Začalo to všetko “detailom“, keď som si
v druhom ročníku na strednej škole dala odstrániť šošovičku pri nose.
Vadila mi, nepáčila sa mi, mala som pocit, že keď sa na mňa niekto pozrel,
pozrel sa hlavne na moju veľkú šošovičku. Začalo sa presviedčanie hlavne ocina,
aby som si mohla dať šošovičku natrvalo z tváre odstrániť. Mala som 16
rokov. Ani neviete akú radosť som mala, keď mi ocino tento môj “výmysel“
dovolil. Teraz, s odstupom času aj keď sa nad tým pousmejem ako som sa
jedovala, plakala a vymýšľala tajný plán ako si ju odstránim som rada, že
ju nemám. Necítila som sa s ňou dobre. Vadila mi. A chcela som sa
páčiť. Veď viete ako sa človek
cíti v puberte.
Ani záujem
chlapcom mi nezvýšilo sebavedomie, pretože stále som si kládla otázku, „čo na
mne môže vidieť ?..bože nevidí ako hrozne vyzerám ?“..alebo som si zakaždým v mysli
povedala..dobrý makeup som si kúpila, keď nevidí tú moju hroznú pleť. Za každým
som mala nejakú “výhovorku“, prečo nie. Bola som na seba tvrdá a aj niekedy
ešte stále som. Nedá sa získať sebavedomie behom minúty, hodiny, dňa,
týždňa..Jednoducho sa to nedá. ALE dá sa začať mať rád sám seba. A keď mi
začalo okolie hovoriť, že málo sa usmievam, stále som smutná alebo sa ma pýtali
čo sa mi stalo...zamyslela som sa. Asi to tak fakt je keď mi to stále niekto
povie, pripomenie.
Po
štátniciach som sa zamyslela nad týmto všetkým a povedala som si, že to
chcem zmeniť. Chcem sa mať rada taká aká som. Nie som dokonalá, ale som to ja.
Iná nebudem. To čo nejde zmeniť, nezmením a to čo sa dá zlepšiť o to sa
snažím zabojovať, aby som bola so sebou spokojná. Cvičím, usmievam sa, ľúbim a to
ma napĺňa radosťou. Samozrejme mám dni aj keď si pofrflem alebo som najradšej
doma, ale uvedomila som si, že tých na ktorých mi záleží ma berú taká aká som.
Už sa netrápim nad kamarátmi, ktorých kedysi bolo veľa a teraz ich je len
zopár. Mám skvelú rodinu, Petiho a nič viac ku šťastiu
nepotrebujem. Okolie Vás väčšinou vníma takého ako sa cítite, čo z Vás vyžarujete.
Keď ste šťastný ľudia to na Vás budú vidieť, nie len oni, ale aj vy a naopak.
Láska k samému sebe je tá najdôležitejšia. Nepochybujte o sebe, majte
sa radi, prijmite svoje ja také aké naozaj je.
8 komentárov
Úžasný fit !
OdpovedaťOdstrániťMôj BLOG /KLIK/
Já upřímně nechápu, že máš o sobě takové pochyby. Nebo jako chápu, že lidi o sobě pochybujou, ale ty jsi naprosto nádherná, taková panenka. :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem ti ! Veľmi ma potešil tvoj komentár :)
OdstrániťVeľmi krásne to pásikové tričko, či svetrík :-) Veľmi ti to pristane :-)
OdpovedaťOdstrániťDijoun&Klaudi
Ďakujem :)
OdstrániťJá miluju kombinaci modro, bílé a červené takže moc krásný outfit :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem ti :)
Odstrániťta poslední fotka je krásná :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem Vám za komentár :)