Living / 2017 Croatia

Balím v poslednej chvíľke oblečenie, pretože sme mali menšiu pred narodeninovú oslavu, keďže mamka mi zajednala tortu, aby som si sfúkla z torty “sladkých“ /už?/ 24 sviečok. Ja, s malou dušičkou, vyslovím pri sfukovaní sviečok svoje tajné želanie a pokračujeme dlhými rozhovormi s rodinou a bráchom, ktorý mi spravil prekvapko, že prišiel po dlhšom čase domov. Balenie netrvá dlho. Beriem si so sebou len pár vecí, nejaké knižky a kozmetiku. Keď nakladáme veci do kufra zisťujeme, že opäť máme toho celkom dosť na to, že ideme len traja /haha/. A ja si ešte stále neuvedomujem, že dovolenka, na ktorú sa teším celý rok je tu.

 Chorvátsko zbožňujem. Je to ako môj druhý domov a domáci nás berú už ako blízkych kamarátov/rodinu. Kedysi sme cestovávali na noc a v Chorvátsku sme boli ráno,teraz chodievame o 4:00 ráno a je to fajn až na tie zápchy pri Zágrebe. Cesta však ide rýchlo, pretože ocino je vyspatý a nestojíme tak často. Mám rada tieto rodinné dovolenky a dlhé cesty autom. Rozprávame sa, riešime všelijaké veci a dáva mi to opäť iný pohľad na situácie okolo mňa.

Po príchode na apartmán sa zvítame s domácimi, dám si skvelú chorvátsku kávu /kávu nepijem, ale tá chorvátska mi chutí/ a opäť vybaľujeme. Keď už aj posledná krabica s potravinami je vyložená, skáčem šípku do postele. V hlave sa mi prehrávajú všelijaké myšlienky, ale ten pocit, že som opäť tu sa nedá opísať. Už sa neviem dočkať, kedy vyrazíme na pláž a okúpem sa v mori.

Pri apartmáne domáci chovajú korytnačky. Akurát mali malé a boli krásne. Domáci vravia, že tam, kde sú korytnačky nie sú hady a našťastie s nimi sme ešte za tie roky skúsenosť nemali.

Jeden večer sme sa išli s našimi prejsť do blízkeho rezortu. Sú tam platené pláže, hotel, rôzne atrakcie. Úplne iný svet ako v dedinke, kde sme mali apartmán my. Všade hluk, veľa ľudí a preto sme sa tam neboli kúpať len prejsť navečer. S mamkou sme si poležali na lehátkach dokým si ocino prezeral loď. Rozprávali sme sa pri šumení mora a bolo nám skvele.

Verí v lásku a romantiku. Verí, že jej život sa transformuje na niečo nádherné a vzrušujúce. Má svoje nádeje a obavy, tak ako každý. Niekedy sa cíti byť plná strachu. Niekedy sa cíti byť nemilovaná. Niekedy si myslí, že nikdy nedostane uznanie od tých, ktorí sú pre ňu najdôležitejší. Ale je statočná a čelí všetkému, čo jej život prinesie. 

/S.K./

Za tých 11 dní sme si spravili výlet do Trogiru odkiaľ sme sa na lodi dostali do Splitu. Bol to skvelý výlet, ktorý vymyslela moja mamka. Moja mamka sa vo svete nestratí to je darmo /haha/. Na lodi bolo veľa turistov a aj veľa sa ich na loď nezmestilo. Počas hodinovej plavby do Splitu som stála na kraji lode, pretože som chcela cítiť vietor vo vlasoch, vidieť okolie a tajne som závidela tým skútristom okolo, pretože je to môj sen previesť sa raz na skútri. Bolo nám skvele. Prešli sme sa po meste, dali si pizzu, skvelú zmrzku a poobede išli naspäť do Trogiru, kde sme mali zaparkované auto.

Dve rána sme si s mamkou privstali. Všade bol klud, ticho a my sme si mohli vychutnať východ slnka, vidieť rybárov a čajky, ktoré sa hádali na blízkej loďke. To ranné vstávanie pri mori má niečo do seba.

Posledný deň som si užívala naplno. Z pláže sa mi nechcelo odchádzať ani pred obedom ani večer. Poobede som si k moru doniesla knihu, čítala som si, rozprávali sme sa s maminou /keďže ocino nie je veľmi na slnenie haha/ a nakoniec sme sa rozlúčili s moričkom a išli baliť. 

Ťažko sa odchádza z miesta, ktoré zbožňujete, ale zase doma ma čakal Peti, rodina a ďalšie výzvy. Určite vám o nich napíšem v ďalšom príspevku. Dúfam, že sa vidíme čoskoro. Držte sa. 😊