Sebavedomie a sociálne siete

Je ráno. Nezvoní mi budím to znamená, že je víkend. Pritúlim sa k Petimu pod jeho horúcu perinu. Konečne je víkend, kedy sme doma - spolu. Ešte sa nám vstávať nechce. Takýchto rán nie je veľa, pretože zvyčajne sa buď prebúdzam sama alebo vstávame do práce a nie je čas na ležanie. Rozprávame sa, robíme si plán na víkend. Príde téma aj na obdobie kedy sme spolu len začínali chodiť. Počas toho obdobia som sa Petimu hanbila ukázať nenamaľovaná, vždy som musela byť upravená, navoňaná... Neverila som si, stále som o sebe pochybovala a pochybovala som aj o tom, či ma príjme takú aká som aj bez perfektného makeupu, oblečenia a učesaných vlasoch. Teraz tu ležím vedľa neho, nenamaľovaná, v strapatých vlasoch, v pyžame a cítim sa skvelo. Sebavedomie. Ťažký oriešok v mojom živote. Vždy o sebe pochybujem, ale našťastie nie až tak ako to bolo pred tým. Najmä keď som v spoločnosti medzi ľuďmi, ktorých nepoznám som neistá, ale už to tak neprežívam. Snažím sa brať samú seba takú, aká som. Som kritická k sebe samej, ale už to nejde až tak do extrémov ako kedysi, že som sa hanbila za svoj výzor. Som to ja a iná nebudem. Možno/Určite aj sociálne siete boli/sú dôvodom toho, že som sa stále podceňovala, porovnávala a bola len z toho nervózna so zlou náladou. Aj teraz príde občas takýto deň /priznám sa/, ale našťastie som už vyrovnanejšia..a silnejšia. Snažím sa byť najmä osobou – ženou, s ktorou som ja spokojná a zároveň, s ktorou je Peti spokojný.

Aj ty niekedy so sebou bojuješ a pociťuješ tlak zo sociálnych sietí?..pretože tam je každý dokonalý s lepšou tvárou, postavou, oblečením ako ty? Ako to riešiš?

Za fotky ďakujem mojej kamoške Moni, ktorá má vždy chuť ísť fotiť keď ju zavolám a splniť moju predstavu. Toto fotenie bol dokonca jej nápad a myslím, že sa vyplatil. Nebojte - nevymenila som môjho verného fotografa Petiho..aj ten je súčasťou môjho blogerského teamu ♥ Ten je moja najväčia podpora. ♥