Zuzi a Peti sa vzali / Svadobné prípravy

Celú noc som nespala. Nenazvala by som to stres,ale skôr som celú noc premýšľala vo svojej detskej izbe..ako to len rýchlo všetko ubehlo a toto je posledná noc kedy som len Zuzi, slečna Zuzi. Stále som neverila, že ten deň, o ktorom som ako malá tínedžerka snívala je tu. Dnes si oblečiem moje vysnené šaty, poviem navždy áno mužovi, ktorého milujem a budeme už oficiálne a navždy rodina.

Mám taký pocit, že sa budím každú hodinu. Vlastne nie že sa budím, skôr mám len zavreté oči a celú tú dobu čo ležím v posteli sa snažím zaspať. Sú 2:00 hod. Píšem Petimu sms a tajne dúfam, že ho nezobudím /nezabudni prosím ťa vziať si čierne topánky na prezutie k nohaviciam, sú nachystané pri botníku/. Opäť sa snažím zaspať, ale už to vzdávam. V mojej hlave je toľko myšlienok, emócií, ktoré fakt neviem vypnúť. Rok sme plánovali našu svadbu a je to tu. Uštipnite ma prosím!

Je 5:00 hod. a ja vstávam. Je samozrejme poriadna tma, bolí ma hlava a mám pocit, že odpadnem. Mamina sedí v kuchyni, ešte balí príbor na pohostenie a tiež sa veľmi nevyspala. Ocino vyzerá v pohode, klasicky číta. Ráno máme pomalé, pretože sme obe unavené, ale o 5:45 hod. sadáme do auta, berieme od starej mamy moje svadobné šaty a ideme ku kaderníčke. Som fakt neskutočne unavená a tá moja nálada. Fakt kto nezažije tak neuverí, ale v náš svadobný deň som zažila emócie, ktoré som pred tým nikdy nezažila.

Som učesaná, namaľovaná a idem cez mesto. Samozrejme tajným pohľadom som sa nevyhla a dokonca po ceste mi dvaja páni priali veľa šťastia. Sadám do auta a idem domov. Po ceste si púšťam na plné pecky rádio, aby som sa trochu uvoľnila a idem pre maminu. Tie myšlienky a emócie sa snažím nevnímať. Trochu som sa po ceste prebudila, beriem maminu a ideme k nám domov na fotenie. Medzitým mi Peti volal, písal, že ani on nespal celú noc a zároveň aj to, že už má prípravu za sebou.

Fotenie a kamerovanie je zo začiatku nervózne. Neviem sa tváriť a ten stredobod pozornosti je zvláštny pocit. Slzy v očiach sa snažím zadržať a pomaličky si to začínam užívať. Oblieka ma mamina. Nakoniec som sa rozhodla, že chcem aby ona bola pri tom všetkom ako jediná, pretože skrátka mama. Cítim jej chladné ruky, je nervózna tak ako ja. Po lícach mi steká slza a opäť sa tie emócie vracajú. DNES JE TEN DEŇ ZUZI! DNES SA VYDÁVAŠ!

..sadám si do môjho obľúbeného kresla v obývačke a čítam sľub pre môjho Petiho. A tam to už vo mne buchlo. Slzy, plač a makeup bol v čudu /haha/. Po dotočení ma brat berie na prvé stretnutie s Petim a na to som fakt zvedavá.

Fotky fotila naša fotografka Vanda