Nedeľa v obrázkoch

Naša nedeľa bola skvelá. Ani sme si to tak nenaplánovali ako to vyšlo...

Cez týždeň som Petimu rozprávala o novej vyhliadke v Bojniciach. Videla som fotky na internete, prečítala som si dojmy turistov, ktorí navštívili vyhliadku Čajka a zatúžila som tam ísť aj ja. Sobotu máme väčšinou pracovnú a tým, že býva už skoro tma výlet na vyhliadku sme plánovali len na nedeľu. Vstávať sa nám ráno nechcelo. Ráno sme mali pomalé, vstávali sme o 10tej čo je u nás nezvyk, pretože zvyčajne sme už o 6-7 hore /ako do práce/. Pri raňajkách sme sa s Petim /ako vždy/ rozprávali a videla som na ňom, že dnes asi nie je ten správny deň na výlet. Zmierila som sa s tým, že nepôjdeme a tak sme si naplánovali na nedeľu oddych. Predobedom ma Peti prekvapil a rozhodol, že oddychovať budeme navečer a predsa pôjdeme. Neskutočne som sa tešila a po ceste chytil náladičku aj Peti. 

Tým, že bola zima sme sa rozhodli, že tých 2,5km od parkoviska v centre nepôjdeme pešo, ale vyvezieme sa na vyhliadku autom. Hore sme zaparkovali pri kempe kde zatiaľ parkovisko nie je spoplatnené, ale predpokladám keď bude vyhliadka zabehnutá, tak sa bude platiť aj tam. Od parkoviska je to na vyhliadku cca 10min. peši čo bola ideálna menšia prechádzka. Popri asfaltke je krásny lesík, ktorý som nemohla obísť bez fotky.

Pri vyhliadke sú takéto krásne šmolkovské domčeky. Dá sa ísť aj dovnútra. Presne tam som sa aspoň na chvíľu presunula do detstva keď som pozerala rozprávku šmolkovia. Ocino mi ich poctivo nahrával na kazety. Pamätám si to akoby to bolo včera.

A tu sme sa po krátkej prechádzke prišli už k vyhliadke. Píšu, že má 30m a popravde pri vstupe som už taká odvážna nebola. Peti tiež pri pohľade hore sa trochu obával toho či nás to všetkých udrží /haha/.

Výhľad bol fakt krásny a úplne navrchu bola takáto sieť, pri ktorej sme sa všetci fotili. Smiala som sa keď som si všímala tie reakcie ľudí pri vstupe na sieť. Niektorí s tým nemali vôbec problém. Niektorí zas doslova obledli a hneď sa brali preč. Ja som pri vstupe nejako tú výšku nevnímala, ale keď som išla zo siete von a pozrela som sa dole hneď som schmatla Petiho za ruku čo som sa fakt zľakla. Je to fakt výška dokelu. 

Cestou dolu sme o jedno poschodie zišli takýmto tunelom čo bola pecka. Ten výhľad, ale zase aj ten pohľad dolu stál za to/haha/.

Po ceste k autu sme si kúpili takúto magnetku na pamiatku. Z každého miesta kde sme boli spolu sa snažíme kúpiť aspoň takúto malú pamiatku a celkom sa nám to začína na tej chladničke plniť /haha/. Aj vy si zbierate nejaké suveníry z miest, ktoré ste navštívili?

...

Práve Peti otvoril víno, pretože dnes máme malé “výročie“ – 3 mesiace manželia, tak my si ideme pozrieť nejaký film a ja Vám prajem pekný zvyšok večera a úspešný nový týždeň s úsmevom.