Ani neviem ako
tento mesiac rýchlo ubehol. Možno to bude znieť ako klišé, ale tento mesiac som
sa toľko naučila..či už po tej fyzickej alebo po tej psychickej stránke. Stále
však bojujem niekedy sama so sebou a búcham si hlavu o stenu čo som
si to zase na seba vymyslela, prečo nejdem tou ľahšou cestou a stále si
vyberám tú ťažšiu. Asi to tak má byť, život mi to tak prináša, ale stále
bojujem a stoja pri mne ľudia, ktorých nechcem sklamať...
Počas tohto mesiaca
ma opäť chytila “zariaďovacia“ nálada a tak som nám kúpila pár dekorácii v Pepcu.
Samozrejme, že keď som prišla domov som hneď špekulovala ako to umiestniť tak,
aby to zapadalo do nášho štýlu. Zároveň nám prišiel predčasný vianočný darček –
skrinka do obývačky od mojej sestry a tak som opäť skladala nábytok a trochu
prestavila našu obývačku.
S mojim Petim
sme si trošku vyšli na rande, ktorých je menej a menej, pretože čím sme
starší a aj tým, že sme každý deň spolu na rande nechodíme. Skôr naše “rande“
je keď si pozrieme spolu nejaký film alebo trávime čas cez víkend spolu.
Práve cez víkend
sme si urobili s Petim domáci hamburger a chutil fakt skvelo.
Východ slnka a takýto
parádny výhľad. To je moje.
V práci mám
momentálne rušné obdobie. Končí sa rok a je toho celkovo na mňa veľa, ale
snažím sa bojovať. Počas dňa sa teším vždy na obed kedy si trochu vydýchnem, prehodnotím
negatívne myšlienky z práce a po príchode do kancelárie začínam
odznova, ale už s iným pohľadom.
Počas obednej
pauzy som si kúpila takýto kvet, ktorý nám “pristál“ v obývačke. Poviem
Vám úprimne ak neviete čo mi kúpiť kúpte mi kvet,kaktus alebo nejaké doplnky do
domu. S tým vždy zabodujete. Ja som sa v tom zariaďovaní, dekorovaní
našla a neskutočne si to užívam.
Najväčším
krokom/zmenou bolo to, že som predala moju srdcovku – zrkadlovku. Veľa som nad
tým premýšľala, ale nakoniec som sa rozhodla tak, že poslúži niekomu inému. A musím
povedať, že je v dobrých rukách a to ma teší na tom najviac.
Tento mesiac bol
aj mesiacom odchodov. Počas októbra nám odišiel náš člen rodiny – náš kocúr, za
ktorým je nám neskutočne ľúto. Bude to už skoro 2.mesiac čo odišiel a neprišiel
naspäť domov a tak sme si doniesli domov mačku Ebi. Tú už tiež nemáme.
Ušla nám keď sme boli v robote. Ani Vám tu nebudem písať ako som plakala
za kocúrom aj za Ebi. Tak aspoň trochu sa
vytešujem keď prídeme k Petiho rodičom a pritúlim si ich kocúra. Ten
mi to prázdno trochu vynahradzuje.
Keď ešte nebol
vonku mráz robili sme poriadky v našej záhrade, rozbíjali sme čo prišlo
pod ruku, ukladali drevo a poviem Vám, že každým dňom je to tu krajšie a krajšie.
Je to síce makačka, ale stojí to za to keď vidíte ten výsledok.
No a prechádzame
k tej horšej časti. Absolvovala som zubára kde som nedopadla najlepšie. V strese
som si počkala pokým ma sestrička zavolá dovnútra a našla mi na zube kaz.
Objednala ma na 4.12. čo je budúci týždeň a ja už teraz som v strese,bojím
sa tej bolesti. Vravela síce, že kaz je maličký, ale aj tak. Už to chcem mať za
sebou.
Celý november sa
niesol v znamení školení. Neviem či je to pozitívne alebo negatívne, ale
keď vidím tie ženy, ktoré pracujú v tomto obore 10-20 rokov a možno aj
zo sna rozprávajú čísla účtov z účtovníctva je to skôr deprimujúce. Dúfam,
že raz budem aj ja tak namakaná ako oni. Ak to teda prežijem.
Ako hodnotíte
mesiac november vy?
3 komentáre
Krásne fotky :D a to jedloooo omg :O
OdpovedaťOdstrániťleekralovaa
Ďakujem :)
OdstrániťPsala jsem ti před chvílí komentář a jelikož ho tu nevidím, tak nevím, jestli ho někde vidíš ty :D Každopádně jsem v něm psala, že tyhle články mám ráda, fotky a povídání je super :) Jinak to rande je super nápad, taky bychom mohli s přítelem vyrazit třeba na večeři a pak do kina. Jo a u toho zubaře se neboj, to bude v pohodě. Horší by bylo, kdyby ti ho trhali, takhle to bude ok :)
OdpovedaťOdstrániťInspiration by Linda
Ďakujem Vám za komentár :)