Mikuláš

Ako malá som si poctivo večer, deň pred Mikulášom čistila čižmy a zvyčajne som nachystala ocinovi, mamine a keď sestra s bratom boli na intráku prichystala som im papuče, aby na nich Mikuláš nezabudol. A v to mikulášske ráno som vstala samozrejme čo najskôr, aby som videla čo som dostala. Hneď som zapálila svetlo na chodbe, zo spálne vyšla mamina a tešila sa so mnou. Ocino ako vždy ráno čítal knihu a zo spálne mi kričal, že čo on dostal. Balíčky som doniesla k našim do postele a tam som ich s ocinom rozbaľovala. Ocino niekedy dostal varechu a potom potajme ju prehodil mamine do čižmy. Samozrejme, že v škole sme písali na tabuľu to známe, že na Mikuláša sa neučí ani sa neskúša..a snažila som sa, aby mi sladkosti v balíčku vydržali čo najdlhšie, ale väčšinou to tak nebolo /haha/.

Sú to už dva roky čo bývam s Petim a tak Mikuláš je iný. Síce to už tak neprežívam ako keď som bola malá, ale napriek tomu si to užívam – chystanie balíčkov a to samotné nadšenie keď Peti zbadá niečo v balíčku čo nečakal /haha/. Priznám sa, že ešte nie som naladená na atmosféru Vianoc, ale zajtra už možno budeme ozdobovať stromček tak uvidíme či ma to už konečne chytí.