Zuzi a Peti sa vzali / Prvé stretnutie

8. decembra 2018

Do auta mi pomáha nasadať brat. Nemyslela som si, že so šatami to bude až také ťažké ako mi to vraveli v salóne. Štartujeme. Srdce mi bije neskutočne rýchlo. Volám Petimu, že už sme vyrazili. Stále si to akosi neuvedomujem čo sa deje. Chytám do ruky malé zrkadielko a upravujem sa po slzách, ktoré som spustila pri čítaní sľubu. Je neskutočné teplo, ale ďakujem aj za to. Brat sa ma snaží trocha priviesť na iné myšlienky a tak púšťa hudbu hlasnejšie a ja sa snažím nestresovať a nemyslieť. Len si to užívam. Poslednýkrát. Už viac toto nezažijem. Nič z tohto dňa už nezažijem. Prichádzame na miesto. Ešte poslednýkrát sa pozriem do zrkadla a navoniam sa. Brat vychádza z auta. Kameraman na mňa kričí, aby som z auta ešte nevychádzala a tak čakám kým Peti príde až na mólo. Chytá ma znova nervozita, jemné chvenie a mám zimomriavky. ÁÁÁ Zuzi pokoj, budeš sa mu páčiť a všetko dopadne skvele.

No a je to tu. Vychádzam z auta. Mám balerínky, pretože v lodičkách by som to nedala. V ruke držím pre Petiho pierko a môj brat mi pomáha s vlečkou. Zbadala som Petiho ako stojí na móle s kyticou chrbtom ku mne. Božinku! Síce rybári obsadili to mólo kde sme sa chceli fotiť, ale nevadí. Neriešim to. Počúvam plán kameramana. Snažím sa uvoľniť a nahodiť úsmev.

Kráčam k Petimu. Srdce mi bije ako zvon a to doslova. Zastala som a opäť kráčam, aby video aj fotky boli v poriadku. Zastala som opäť, ale teraz už som za Petim. Robí si srandičky na odľahčenie, ale cítim z jeho hlasu, že aj on je nervózny. A ideme na to. Zhlboka sa nadýchnem a pomaličky prejdem rukou po Petiho pleci. Otáča sa a víta ma s úsmevom. Dáva mi veľkú pusu. Cítim jeho pohľad ako si ma premeriava.

Fotíme sa. Už tá nervozita opadla, pretože srandujeme, smejeme sa a už je to fakt o inom. Póza objatia. Privinul si ma pevne k sebe a povedal mi, že som krásna. V ten moment som to presne potrebovala počuť, aby ma upokojil, že je všetko v poriadku a dnešný deň si ideme užiť naplno.


Po dvoch hodinách fotenia odchádzame. Peti mi pomáha do auta a naspäť už idem s ním. Stále mi to nedochádza čo sa deje, ale už je všetko v poriadku. Uvoľnili sme sa a to sme presne potrebovali. Zastali sme pred domom mojich rodičov. Vystupujem, dávam pusu Petimu a o 14,00 hod. sa vidíme. Ešte im zamávam a prvé stretnutie je za nami.

1 komentár

Ďakujem Vám za komentár :)

© Zuzi Černická. Design by FCD.