..a prišla ďalšia zmena = RODINA 2+1

..tak a je to vonku. Dôvod mojej odmlky na instagrame a na blogu. Dôvod, prečo som nemala energiu a náladu vôbec na nič počas prvého trimestra. Som rada, že som vôbec dokázala chodiť do práce a odrobiť si každý deň 8 hodín, pretože po príchode domov som bola doslova mŕtva. O tom Vám určite ešte napíšem v ďalších článkoch. Nechcem tento blog zmeniť odrazu na mama-blog haha, ale keďže momentálne prežívame to najšťastnejšie obdobie, ktoré do našej rodinky prišlo, určite aj toto okrem iného  bude  súčasťou blogu. Dúfam, že Vám to nebude vadiť a menšiu zmenu v podobe mojich tehu príspevkov privítate.

Rodina je pre mňa základ. To som si odniesla od našich, ktorí sa snažili nás vychovávať tak, aby sme nikdy na rodinu nezabudli. Stretávame sa na oslavách, cez víkendy a keď už dlho nie sme spolu voláme si a s mojim súrodencami sme v kontakte takmer každý deň. Na jednej strane bolo pre mňa ťažké odísť od našich, ale na tej druhej keď sa stretneme sme si vzácnejší a dokážeme sa rozprávať hodiny.

Toto všetko sa snažím preniesť aj do mojej rodiny. Síce sme s Petim /zatiaľ/ len dvaja a sme spolu každý deň, snažíme sa veľa rozprávať a tráviť čas spolu. Zároveň každý má tú svoju chvíľu kde vypne, je sám a ten druhý to rešpektuje. Sme spolu už 6 rokov a takto nám to funguje /klop,klop/. Máme spoločné sny, plány a aj keď sa niekedy nezhodneme už to nie je tak, že by sme sa nerozprávali ako keď sme boli od seba vzdialení /počas školy Peti na východe ja doma/, ale snažíme sa to hneď vyriešiť, pretože nemá zmysel sa naťahovať.

Je pravda, že keď ste s niekým každý deň je to iné ako keď sa vidíte na pár dní, pauza a potom znova. Náš vzťah smerom vpred veľmi posunulo spoločné bývanie po škole. Riešenie účtov, spoločná domácnosť a celkovo dáte mi isto za pravdu tí čo už takto bývate, že je to iné. S Petim sme sa na začiatku hľadali a snažili sme sa nájsť takú cestu, aby sme boli obaja spokojní v spoločnej domácnosti, ale teraz po dvoch rokoch si dovolím povedať, že sme si oveľa bližší, stojíme pri sebe vo všetkom, dopĺňame sa a sme spolu šťastní. 

Priznám sa, že keď som bývala s našimi veľa vecí robila mamina. Ako áno pomáhala som jej umývať riad, upratovať, pomáhala som rodičom vonku, ale nikdy som napr. nevarila sama obed, pranie bolo tak, že som už len vyvešala prádlo a čo je podstatné - nikdy som neviedla domácnosť sama – myslím tú ženskú časť.

Prvý rok bývania s Petim som sa toho veľa naučila. Priznám sa, že niekedy som mala pocit, že určité veci nezvládnem /narážam najmä na varenie/, ale čím viac som to skúšala tým to bolo lepšie. Nevravím, že som vo varení profík, ale už sme sa dostali do štádia kedy mi Peti pochváli čo som navarila a dokonca keď sa mi to fakt vydarí, Peti si  naberie ešte raz /čo samozrejme poteší, no nie? haha/.

No a tým najväčším a zároveň najlepším krokom v našom vzťahu bol deň kedy sme sa stali s Petim oficiálne rodina. Možno niekto berie manželstvo len ako kus papiera, ale u mňa má manželstvo = rodina veľký význam a za to ako to teraz je som neskutočne vďačná.

A prichádzame k tej najväčšej zmene v našej rodine, o ktorej sa ešte bojím rozprávať, aby bolo všetko v poriadku, ale áno – čakáme bábätko. S Petim sa neskutočne tešíme, ale zároveň máme pred touto zmenou obrovský rešpekt. Predsa je to všetko nové a najviac ma prekvapuje ako dokáže telo reagovať na tak veľkú zmenu. Na toto človek nebude nikdy dokonale pripravený a vlastne sa na to ani nedá pripraviť. Najskôr som premýšľala či to nie je "skoro", pretože sme manželia krátko, chceli sme si ešte užívať chvíľky "bezstarostnosti", chodiť na výlety atď...ale keď som zistila, že čakáme bábo chytila ma síce na jednej strane obava, ale na druhej som cítila neskutočné šťastie.

Bábo je dar a ja to tak aj beriem. Keď počúvam/čítam ako niektorí majú s bábätkom problém, aké sú všelijaké choroby, snažia sa a nejde to o to si to viac vážim, že je to tak ako je. Sme s Petim šťastní a ešte k tomu, čakáme bábätko v rovnakom čase ako moja kamoška Moni, s ktorou si vymieňame info a už sa nevieme dočkať kedy budeme spolu kočíkovať, kupovať doplnky, oblečenie... Ako malé sme sa hrávali s bábikami a teraz tie bábiky budú naše skutočné bábätká. Jaj teším sa.

Všetko prichádza v ten správny čas a my budeme o chvíľu rodina 2+1. Momentálne sa cítim ako kinderko, haha. Určite Vám prezradím ako moje obdobie tehotenstva prebiehalo / prebieha. Síce nie všetko, ale veľkú časť určite ak Vás to bude baviť. 

Tak a už o rok budem aj ja oslavovať oficiálne Deň matiek, pretože malú blšku nosím v brušku už aj ja. Budem mamou a Peti zase tatom. Je to neuveriteľné, že to takto píšem a vždy som z toho dojatá, ale je to tak a to šťastie sa nedá opísať.

Všetko najlepšie všetkým maminám ku dnešnému dňu a aj nám bruškáčom haha.