Tehotenský denník / Druhý trimester

Síce som písala, že to tu nebudem viesť ako mumblog tak zatiaľ to tak vyzerá,haha. Ale nebojte. Hľadala som inšpirácie na nové články a už som si napísala ako taký koncept príspevkov, aby to tu fakt nebolo len všetko o tehotenstve. Len ho dodržať a začať viac fotiť a písať.

S príchodom druhého trimestra sa začali zmeny. Kým prvý trimester bol pre mňa doslova boj o prežitie tak ten druhý by som nazvala „návrat do života“. Potom ako som sa dostala z chrípky, ktorú som mala ku koncu prvého trimestra tak som úplne obžila. Vytratili sa ranné nevoľnosti, únava, nechuť do jedla a konečne som si začala tehotenstvo užívať naplno.

Prvé pohyby

Na druhý trimester som sa neskutočne tešila z dôvodu toho, že v prvom trimestri mi bruško nebolo vôbec vidno a tak som čakala, že v tom druhom mi aspoň trošku narastie. Nevyhla som sa samozrejme takmer každý týždeň slovám, že kde to bábo vlastne mám keď nemám žiadne bruško čo ma niekedy mrzelo. Aj ja som nad tým premýšľala každý deň a niekedy som si z toho robila možno aj zbytočný stres, pretože som bola v tom, že keď bruško nerastie či je bábo v poriadku. Našťastie ma vždy môj gynekológ ubezpečil, že je všetko ok a bábo rastie aj napriek tomu, že to na mne stále ešte nevidno. Bruško mi vyskočilo na prelome medzi 6-7. mesiacom čo sa odrazilo aj na váhe kedy som začala priberať. Samozrejme s číslom prišla aj mierna trauma. Nikdy som toľko nevážila, ale som už nastavená tak, že po pôrode to hádam pôjde dole. No a cca v 16.-17.tt sme dostali najkrajší darček. Tehotenstvo začalo byť reálnejšie, pretože som začala cítiť prvé pohyby nášho bábätka. Najskôr to začalo len takým žblnkaním a impulzami. Neskutočne som bola dojatá a od toho dňa som sa začala blške prihovárať. Snažila som sa zachytiť pohyb aj keď bol pri mne Peti, ale z toho celého snaženia to videl asi len raz, čo sa stáva aj vtedy keď si začnem točiť bruško a bábo akoby to vedelo tak prestane, haha. Výraznejšie premety robí už teraz v treťom trimestri, ale o tom vám ešte určite porozprávam.

Jedálniček

Prvý pozitívny impulz druhého trimestra bolo to, že sa mi konečne vrátila chuť do jedla a nevoľnosti sa našťastie úplne vytratili. Priznám sa, že v práci mi veľmi chutí sladké. Božinku. Prvé týždne v druhom trimestri by som zjedla aj 2 veľké Figaro orieškové čokolády behom pár hodín, haha. Samozrejme sladké jem aj teraz, ale už sa to snažím korigovať a nejesť toho tak veľa. Našťastie mám dobré spalovanie (klop,klop) a tie tony sladkého našťastie mi vidno /dúfam/ len v brušku a samozrejme číslu na váhe, haha. Chutia mi aj gumené medvedíky, ktoré som pred tým vôbec nejedla, ale kúpim si ich len občas. Na druhej strane sa snažím do svojho jedálnička zaradiť aj veľa ovocia. Môj Peti je taký zlatý, že ma vždy zásobuje čučoriedkami, malinami a samozrejme víťazom sú jahody a melón, ktoré zbožňujem! Každý deň si dávam za hrsť-dve orechov a po ich zjedení mám v brušku menšiu diskotéku, haha. V jedení sa nejako neobmedzujem. Jem čo mi chutí a dávam si pozor len na bylinky a huby. Je pravda, že na jedlo som si dávala pozor najmä v prvom trimestri hoci takmer všetko čo som zjedla išlo von. Nejaké zmeny chutí a jedení rôznych kombinácii zatiaľ nemám. 

Moje telo

S príchodom toho všetkého pozitívneho sa predsa našla aj nejaká negatívna vec. Moje telo sa začalo meniť. Nemyslím tým po vonkajšej stránke (to je jasné, haha), ale moje kĺby ma akosi prestali poslúchať. Každé ráno a sem tam aj počas dňa som dostávala kŕče do nôh a boli aj dni kedy po príchode z práce som si na pár hodín musela ľahnúť, pretože mi opuchli nohy tak, že som s nimi skrátka nepohla. Našťastie po predpise magnézia sa to zlepšilo. Vždy ako sa naobedujem sa dostaví chvíľkové vypnutie a keď som doma tak tú chvíľku si s Petim aspoň na hodinu lahneme a vždy zaspíme, haha. Ťažko sa samozrejme vstáva, ale vždy mi to pomôže znovu sa naštartovať v rámci dňa. V druhom trimestri som bola na testoch ohľadom tehu cukrovky a tam bolo našťastie všetko negatívne aj napriek parádnej modrine, ktorá mi našťastie po každodennom mazaní zmizla. Každý večer si mažem bruško, boky, stehná, zadok a prsia bi-oilom, ktorý mi síce na začiatku veľmi nevoňal, ale teraz sme si už na seba tak zvykli, že mi bude tá vôňa vždy pripomínať moje tehu obdobie. Zatiahnutý nos, dychčanie a trochu ťažšie dýchanie je tiež na dennom poriadku, ale už si z toho nič nerobím. Akurát ma niekedy v noci Peti zobudí, aby som sa pretočila na druhú stranu keď hlasno dýcham, haha. 

Pohlavie a 3D sono

V 20.tt sme sa dozvedeli pohlavie nášho bábätka (článok mám už napísaný avšak dokopať Petiho k foteniu je fuška,haha). Pohlavie sme chceli vedieť už dopredu kvôli príprave vecí a určite by som nevedela čakať a byť v napätí až do pôrodu, haha. Samozrejme, že keď sme to už vedeli som objednala prvé oblečenie, kúpila ponožky a dudlík. V druhom trimestri sme boli s Petim aj na 3D sone. V prvom rade nám išlo hlavne o to či je s bábom všetko v poriadku, pretože gyni mu pozrel všetky orgány, srdce a jeho veľkosť, no a samozrejme v druhom rade sme sa nevedeli dočkať kedy ho uvidíme - na koho sa podobá, haha. Ja vravím, že po mne má pery a po Petim nos, haha. Odporúčam ak pôjdete na 3D sono ísť ak sa dá v 28.tt čo mi vravel gyni, u ktorého sme boli. Vtedy je bábätko oveľa reálnejšie. Vytlačil nám fotky a na CD-čku sme si odniesli aj krátke videá. Bábo sa veľmi nechcelo ukazovať a tak si rúčkou skrývalo polku tváre a takmer celý čas spalo až na jeden pohyb. Ten zážitok stojí za to.

No a v druhom trimestri sme sa to teda rozhodli oznámiť ja aj v robote a potom v 20.tt zverejniť aj do sveta. Samozrejme, že som sa to bála povedať nahlas, pretože som mala pred tou správou rešpekt aj ešte stále mám to oznamovať, rozprávať sa o tom takto verejne, ale neviem si predstaviť, že by sme to tajili a neradovali sa aj takto nahlas. Neskutočne sa na naše bábo tešíme a už by sme ho mali najradšej pri sebe aj keď tehu obdobie je krásne. Sme neskutočne vďační za ten dar čo mám v brušku.