Náš spoločný výlet v trojici

Budím sa napodiv trochu neskôr ako zvyčajne. Asi aj bábo vie, že dnes je môj deň a nechalo ma trochu dlhšie pospať. Včera som po dlhej dobe bola s bývalými kolegyňami vonku a prišla som domov trochu neskoro, ale padlo mi to vhod. Tie naše rozhovory, ktoré som s nimi mávala vždy v práci mi chýbajú tak si to aspoň takto občas vynahradíme a nevieme sa rozlúčiť. Môj posledný deň kedy som mala 25 som si užila no a dnes sa budím s pocitom, že je ďalší rok za mnou. 25 bola výnimočná tým, že som sa vydala, tento rok ma čaká zase iné dobrodružstvo, haha. Peti ešte spí. Oblečiem si župan a potichu vychádzam zo spálne. Po otvorení dverí ma ako každé ráno víta náš pes Teo a samozrejme sa ku mne túli. Bez ranného objatia to nemôže byť. Sadne si a čaká kedy ho vystískam a potom ideme do záhrady. Sadám si na húpačku so strapatými vlasmi s rukou na brušku a húpem sa. Ku šťastiu mi už nič nechýba. Ani žiaden darček, pretože ten najkrajší som už dostala = rodinu. Po krátkom zamyslení idem dnu. Peti je už hore a ja sa púšťam do prípravy raňajok. Dnes ma berie po dlhšej dobe na výlet. Ideme trochu vypnúť, pretože posledné týždne sme len zavretí doma a pracujeme na našom plote. Už je toho veľa. Rozhodli sme sa navštíviť Banskú Štiavnicu a Banskú Bystricu. Priznám sa, že v čase leta je Štiavnica neskutočne rušná a dlho sme sa tam nezdržali. Plánovali sme dlhšiu prechádzku, ale vadilo mi, že všade kde sme sa pohli boli ľudia, cez námestie chodilo veľa áut a stále sme sa len niekomu vyhýbali. Nič pre mňa.

Prechádzku sme zakončili v kaviarni. Pôvodne sme chceli ísť na vaše odporúčanie si sadnúť k divnej pani, ale bolo tam všetko obsadené. Našťastie popŕchať prestalo a tak sme mohli sedieť vonku s výhľadom. Dali sme si výborný koláč, limonádu, Peti kávu a užili si čas strávený spolu. 

A ako z každého spoločného výletu sme si odniesli magnetku.

Poobede sme sa vybrali do Bystrice kde to celé s nami začalo. Pred dvoma rokmi ma tu Peti požiadal o ruku, pred rokom sme sem prišli spolu ako manželia a tento rok sme tu prišli už traja. Neplánovane sa to stalo tradíciou a chýba mi len fotka pri fontáne z našich zásnub. 

Na neskorší obed sme si sadli do čínskej reštaurácie. Čínu ma naučil jesť Peti počas toho ako sme študovali vo Zvolene. Chodili sme na ňu aspoň raz do týždňa. Teraz sme si ju dali po dlhšej dobe a nevedeli sme sa dojesť. Teda skôr Peti, pretože ja mám teraz také obdobie, že už nemám takú chuť na jedlo. Poznám svoju hranicu a viac mi skrátka nepustí aj keby som veľmi chcela. Tým švédskym stolom sa tam nedalo odolať, ale vybrala som si len to moje najobľúbenejšie, pretože ako hovorím, viac nepustilo. 

Bol to skvelý deň a konečne sme s Petim vypli. Na tieto narodeniny určite nezabudnem -  dva v jednom plus Peti.