Tehotenský denník / Tretí trimester

A sme vo finále. Neverím, že to tu píšem, ale je to tak. Presne takto o týždeň (19.9. štvrtok) máme termín a o takejto hodine (20:21 hod.) už by sme mali mať nášho drobca pri sebe. Mám slzy v očiach. Je to proste neskutočné, že sme dostali s Petim takýto dar byť rodičia, že sa to naozaj deje. Tretí trimester bol krásny, ale zároveň náročný po psychickej stránke tak aspoň časť z toho vám trochu zhrniem.

Pohyby

Kým v druhom trimestry sa len pohyby začínali tak v tomto treťom naberali na intenzite. Moje bruško už nemalo tvar bruška, haha. Nebolo to tým, že poriadne narástlo, ale malý sa vydúval na všetky strany a niekedy som z bruška mala poriadne himaláje, haha. Najhoršie na tom boli rebrá, ktoré som cítila s každým pohybom. Najmä teraz ku koncu keď som dlhšie sedela som mala pocit, že mi rebrá vybehnú von. Bolo to bolestivé a snažila som sa trošku pritlačiť na tie miesta, aby sa malý posunul. Noci boli všelijaké. Niekedy sa stalo, že som prespala celú noc - nečakane, pretože zvyčajne som sa budila medzi 2-3,00 hod. v noci a potom som už nemohla zaspať. Pohyby sú intenzívne ako v dolnej tak aj v hornej časti bruška, no napriek tomu je to dokonalý pocit, pretože vtedy viem, že je malý v poriadku.

Fyzička

Môžem povedať len jedno. Keď si odmyslím prvý trimester, ktorý mám spojený s každodennými nevoľnosťami tak som mala krásne tehotenstvo. Niektoré mamičky ho celé preležia, iné zase posledný trimester oddychujú a ja som aktívna stále klop,klop za čo som neskutočne vďačná. Môže za to určite aj menšie bruško, ale aj tak. Hýbem sa stále aj keď pomalšie. Je pravda, že občas mám také dni kedy len oddychujem a snažím sa max. navariť, umyť riad, trochu poupratovať a potom len ležať, ale viac mám takých dní kedy som s Petim vonku v záhrade alebo robím bežné práce s obmedzeniami na malého. Tento 38tt som však zvoľnila tempo, aby malý ešte trošku v brušku vydržal, haha. Dýchanie je náročnejšie najmä keď spím /Peti mi vraví, že hlasno dýcham,haha/, pretože mám zapchatý nos.

Zmeny tela

Celkovo som veľa počas tehu nepribrala, ale určite kilá navyše cítim a vidím.  Strie našťastie ma obchádzajú klop,klop až na pár malinkých na jednom prsníku. Čo sa zhoršilo bola moja pleť a to neskutočne. Až tak, že som svoju pleť vôbec nespoznávala. Krupička po celej tvári a krku. Najmä keď boli tie horúčavy a ja som sa neskutočne potila. Ani makeup to nedokázal zakryť a ten pocit keď som si prešla po hrboľatej tvári bol hrozný, ale teraz ako sa trochu ochladilo sa mi pleť trochu ukľudnila aj keď krupičku na tvári ešte stále mám.

Pocity

Od polky augusta mi začala materská čomu som sa potešila, pretože som začala byť v posledných týždňoch neskutočne precitlivelá. Nechcela som sa stretávať s ľuďmi, byť v spoločnosti to vôbec a najradšej som bola len doma. Ešte som si pár krát odbehla do práce, boli sme na východe na svadbe a samozrejme každý týždeň na kontrole kde budem rodiť. Ale inak som trávila väčšinu času doma s mojim Petim. Náladovosť, plač, obavy sa stupňovali ku koncu tehu. Ešteže ma Peti chápal a bol mi neskutočnou oporou. Je na nezaplatenie keď máte pri sebe manžela, ktorý vás pozná ako svoju dlaň a stačí sa mu len na vás pozrieť a bez slova vie ako sa cítite.

Tento článok som písala ešte keď som bola 2v1. Chcela som si to tu nechať ako spomienku, ako denník, ku ktorému sa rada vraciam a spomínam aké to bolo. Teraz sedím v záhrade, v kočíku spí Kubi a je mi dokonalo. Hoci mám pod očami menšie "vankúšiky", telo unavenejšie, ale o to šťastnejšie. Niet nad pocit lásky, ktorá naplnila našu rodinu. Aj keď je to obrovská zmena a niektoré dni sú ťažké, nemenila by som. Odporúčam to zažiť, pretože prehodnotíte svoje priority, postoje, názory a zmení sa vám život od základov. Myslím v tom pozitívnom. Teda aspoň to tak beriem ja.

Dúfam, že sa vám tehu denník páčil a ktovie, možno sa k nemu niekedy ešte vrátim a znova vám tu budem písať moje pocity. Tak tehu denník možno niekedy nabudúce.