Vstávame do uzimeného rána. Klasicky ako vždy. Kubi sa pritúli "mama" nacucne sa pod moju košeľu a ja viem, že mám ešte chvíľku možnosť len tak ležať so zatvorenými očami. Peti ešte drieme, ale vie, že je už Kubi hore. Túlime sa všetci traja a ja takéto rána zbožňujem.
Obúvam si papuče,zababuším sa do môjho huňatého županu, odhrniem závesy a opäť sklamane poviem mojim chlapcom, že dnes sa sánkovačka nekoná, pretože nie je sneh. To počasie ma tak neskutočne hnevá. Ďalšia zima bez snehu.
V čajníku buble voda a ja ešte s polo-zalepenými očami robím raňajky pokým Peti a Kubi pozerajú rozprávky/Mira Jaroša.
Peti s Kubim si vychutnávajú lievance a ja moju obľúbenú tuniakovú nátierku. Plánujeme čo s nedeľou.
Takéto prechádzky zbožňujem. Náš park je na to stvorený. Keď nechcete byť "na očiach" zatúlate sa niekde do jeho uličiek a ste sami.
Nakŕmili sme kačky, Teo bol natešený,že bol s nami a ja zase spokojná, že sme vypadli na chvíľu z domu. My všetci 4...pretože sme si povedali, že chceme takýchto chvíľ viac. Rande vo štvorici.
Zverejnenie komentára
Ďakujem Vám za komentár :)