Nové začiatky

Koniec roka 2021 sa niesol v duchu veľkej radosti keď v jedeň deň sa Zuzi len tak rozhodla, že to ide skúsiť (opäť skúsiť), pretože po negatívnych testoch, období kedy som sa rozlúčila s našimi chvíľami len ja, Kubi, pricucnutie, smiešky, nočné vstávania znamenal koniec jednej veľkej cesty, na ktorej som zo začiatku tak bojovala, pretože to nešlo, teraz asi viem kde bola chyba..zavrela som sa na pár minút na záchod s malou krabičkou v ruke. Pred tým som ešte skontrolovala Kubiho či havária áut kde práve prichádzalo hasičské auto nespôsobila odtrhnuté koleso na jeho obľúbenom autíčku,aby nebol plač a teda mohla by som byť na chvíľu v kľude sama. 

Na druhý deň ráno po príchode z práce niesol Kubi tatíkovi malé vrecúško. Po Petiho úsmeve a mojich ligotavých očiach sa určite dovtípite aká správa sa vo vrecúšku skrývala. Budeme štyria. 

Rok 2022. Tie dvojky a hneď tri v jednom čísle. Magické. No nie však pre mňa. Teda začiatok roka nebol pre mňa úplne magický. 

Keď píšem tento článok 12.2.2022 ešte neviete, že sa naša rodina rozrastie o nového člena, ale tvárim sa,že to už viete,haha. 

Začalo to tým, že počas decembra som necítila “vo vzduchu” príchod najkrajších sviatkov v roku. Užila som si len ozdobovanie stromčeka, pretože si to užíval s nami Kubi. Boli sme ho odpíliť u starej mamy v záhrade, tatík mu dal držať volant na tere a nehovoril o tom, že stromček priniesol Ježiško, ale on s tatikom na tere,haha. Ozdobovanie domu som chcela stihnúť ešte pred tým ako to u mňa celé vypukne a vtedy nikto nechápal, prečo ozdobujeme už tak skoro. Lebo som vedela,že potom to už nedám keď prídu. Tehotenské nevoľnosti. A prišli. A tiahli sa celý december (celé sviatky), celý január a potom keď som si myslela, že už bude dobre a začali sme so sťahovaním..prišli bolesti zubov. Znie to dramaticky keď to po sebe teraz čítam, ale bolo to náročné.

Presťahovali sme sa do prechodného bývania a poviem vám,že tí čo sa sťahujete často máte môj obdiv. My sme si s Petim povedali raz a dosť,haha. Teda po rekonštrukcii nás čaká sťahovanie opäť, ale to snáď dáme lepšie ako vypratávať celý dom, pivnice, triedenie veci, ktoré nechápem, že sme mali a načo nám boli, ale s tým som mala rátať. Moja povaha je, že ťažko sa vzdávam vecí, s ktorými sa viaže nejaká spomienka, niečo na čom mi záležalo/ží..ale pre čistejšiu hlavu museli ísť tie veci preč, pretože už pre ne nebolo miesto.

Rekonštrukcia je naplánovaná a ja som zvedavá (keď to vypukne) ako to pôjde. Verím, že to zvládneme. 

Ale inak sa máme dobre. Kubi je naša radosť v každom dni. Je to náš veľký parťák, bez ktorého nechápem, ako sme mohli byť. Tak veľa nás naučil a tak veľa zmenil. A príde posila a my sa už nevieme dočkať kedy už budeme kompletní.