Diary days III.

Ako som sa pozerala na posledné príspevky zistila som, že tu dlho nebol Diary post a keďže som sa Vám dlho neozývala aspoň takouto formou fotiek Vám to chcem vynahradiť a zrekapitulovať posledné mesiace. Možno ste niektoré fotky už videli na mojom instagrame,ale predsa tí, ktorí ma tam nesledujete, aspoň takouto formou Vám chcem povedať čo som robila a kde som sa stratila. Tak poďme na to!

Napriek tomu,že  máme s Petim momentálne pauzu tým, že sme obaja doma (on na východe a ja na západe),posledné mesiace sme boli skoro stále spolu. Je to nezvyk keď som teraz každý deň bez neho, ale my si to určite o mesiac vynahradíme. Budem sa to snažiť vydržať (ach jaj). Počas Apríla sme oslavovali Petiho narodky. Dala som mu upiecť tortu s banánovou plnkou, ktorá chutila úžasne. Samozrejme vyjedla som celú plnku okrem marcipánu, pretože ten veľmi nemusím. Aj vy sa s marcipánom veľmi nekamarátite?

Počas skúškového obdobia sme často chodili s Petim na zmzku, sadli sme si do parku alebo sme sa boli trochu prejsť na odreagovanie od všetkého stresu a povinností. Našťastie sme to všetko zvládli a sme piataci Ing. ! Neverím, že vysoká škola už končí avšak ešte ma čaká veľa trápenia, aby som ten ING. titul dosiahla. 

Samozrejme, že sme museli úspešne spravenú skúšku aj trochu „osláviť“. Najčastejšie to vyhrala naša obľúbená čínska reštaurácia vo Zvolene alebo grécky šalát v Banskej Bystrici. Obľubujete aj vy čínsku kuchyňu ? Mňa ju naučil jesť Peti a odvtedy si ju neviem vynachváliť. Avšak sushi som sa jesť ešte nenaučila. Vôbec mi to nechutí.

Počas skúškového (mesiac máj) som vôbec nenakupovala a bohužiaľ vynahradila som si to v mesiaci jún. Prichádzali zľavy a s nimi prišli aj moja červená kabelka za pár eur, outfit ste mohli vidieť tu, a za skúšky mi ocino kúpil tieto dokonalé topánky aké som vždy chcela, outfit ste mohli vidieť tu. Sú pohodlné lenže ich musím ešte nejako vychodiť, pretože naposledy mi spravili nepekné otlaky. Ďalšie kúsky možno uvidíte v nejakých outfit postoch keď budem s Petim, pretože on je môj verný fotograf. (ha,ha)

Po Petiho poslednej skúške sme cestovali k nemu na východ kde sme boli pár dní. Zajednala som si tam kaderníčku, pretože 6.8 nás čaká východniarsko/západniarska svadba môjho bratranca, v Raslaviciach som si kúpila šaty na svadbu a nevynechala som ani dm-ku kde som sa rozhodla si kúpiť ľahký makeup na leto s týmito obrúskami od essence. Určite o nich ešte budete počuť/čítať v niektorých z mojich príspevkov.

Posledné dni vo Zvolene sme boli s Petim na brigáde a po nočnej prišiel najhorší deň D – deň balenia z intráku. Spali sme možno 3-4 hodiny, bolo hrozné teplo a mysleli sme si, že do druhej to vôbec nestihneme, pretože sme obaja, no dobre hlavne ja, mali kvantum vecí. Našťastie som to stihla pobaliť deň pred tým, ale aj tak. Chodenie neustále na 6. poschodie, potom zase dole do auta a zase hore bolo unavujúce a myslela som, že to neskončí. Unavení sme to nejako pobalili, odubytovali sme sa a naše raňajky-obed bol o 13:30. Bolo nám jedno kde a tak sme sa cestou ku mne zastavili v McDonalde. Po hranolkách a hamburgeroch sa len zaprášilo a išli sme konečne domov.

Po príchode k nám domov a po zaslúženom oddychu nás v sobotu čakala oslava môjho synovca. Oslavoval 2 roky a tá torta bola dokonalá. V ten deň sme oslávili aj môjho starkého meniny a odprevadila som Petiho domov (bolo to jedno z najťažších lúčení).

V mesiaci jún som si vyskúšala aké je to byť čašníčkou. Vždy som si to chcela odskúšať. Zatiaľ som bola len raz, ale už sa teším na ďalšie takéto dni. Je pravda, že nie som v tom top – ešte neviem rozoznať niektoré poháre na alkohol, odniesť 3 taniere a vyšľahať penu na laté, ale je to výzva a dúfam, že to dám.

No a teraz keď mám voľno a som sama sa chodím občas prejsť do parku, čas trávim doma s rodinou alebo sa bláznim s naším havkáčom Nelou. Tú vždy vystískam, pretože ako sa hovorí pes je najlepším priateľom človeka a ona ma ešte nikdy nesklamala.

Je pravda, že čím mám viac času tým sa viac zamýšľam nad veľa vecami, ale dúfam, že tento mesiac rýchlo ubehne, pretože čo mi teraz najviac chýba je Peti. Snažím sa čas vyplniť prácou a dúfam, že čoskoro to uvidíte aj vy. Je pravda, že tu doma mám len rodinu a sestru, s ktorou sa dá porozprávať, pretože kamarátov s ktorými by som trávila čas tu nemám. Pravda je, že môj Peti mi vynahradzuje všetkým priateľov. Nemyslite si, že tu ofňukávam, že nemám chodiť s kým von, ale občas to zamrzí tá zmena ľudí, s ktorými ste kedysi trávili čas. Ak ste tento článok dočítali až sem tak Vám ďakujem a dúfam, že sa Vám páčil.